Posledný odpočinok „po ekologicky“. Kurióznu vodnú kremáciu už povolili aj európske štáty

Na svete existuje jedna univerzálna skutočnosť, že všetci skôr či neskôr umrieme, no čoraz viac ľudí sa zamýšľa, čo po smrti bude s ich telom. Niektorých trápi, že dve najčastejšie používané metódy posledného odpočinku, kremácia a pochovanie, sa nepovažujú práve za šetrné k prírode.

Stále viac sú preto populárne aj alternatívne metódy. Jednou z nich je pomerne nová vodná kremácia, ktorá, zjednodušené povedané, „uvarí“ ľudí, až z nich ostanú len kosti.

Pri tejto metóde je telo umiestnené do oceľovej nádoby, ktorá sa naplní vodou a alkalickým roztokom. Popular Mechanic uvádza, že roztok tvorí 95 percent vody a 5 percent silnej zásady (buď hydroxid draselný, alebo hydroxid sodný).

Roztok je následne zohriaty a po niekoľkých hodinách sa telo rozloží. Mäkké tkanivá sa rozložia na cukry, soli, aminokyseliny, peptidy a na mydlo (to vzniká keď tuk a zásada interagujú v procese zmydelňovania) , pričom tieto látky sú viditeľné ako zeleno-hnedá tekutina v malom množstve. Vodná kremácia tak napodobňuje hnilobný proces, ktorý sa vyskytuje v prírode. Pri pochovaní však trvá približne 12 rokov, kým sa telo rozloží.

Po rozložení mäkkých tkanív ostanú len kosti, ktoré vďaka roztoku zmäknú a následne sa pomelú. Prášok z nich sa potom odovzdá príbuzným podobne ako popol. Tí s ním môžu naložiť podľa vlastného uváženia.

Ostatný „odpad“, teda vodný roztok, nie je považovaný za nebezpečný a neobsahuje ani DNA nebožtíka. Vrátiť ho je preto možné do vodovodného obehu, vypustením do kanalizácie. Celý proces podľa Sky News trvá medzi 4 až 14 hodinami.

Today I learned about water cremation. pic.twitter.com/NQmyqSiB6N

— QENNY is hurkle-durkling (@AKBrews) January 14, 2024

Jedinou nevýhodou je vysoká spotreba vody

Vodné krematóriá, ktoré ponúkajú tieto služby, tvrdia, že sú šetrné k životnému prostrediu. Netvoria ďalšie skleníkové plyny a spotrebujú približne 10 % energie oproti kremácii. Práve spaľovanie mŕtvych je veľká záťaž pre životné prostredie, pričom uvoľňuje odhadom 360-tisíc metrických ton oxidu uhličitého do ovzdušia ročne. Mnohé kremačné pece, hlavne v Spojených štátoch, sú pritom poháňané zemným plynom.

Pri pohreboch sú problémom prostriedky na balzamovanie, ktoré prenikajú do pôdy a vody. Najvyššou nevýhodou vodnej kremácie je vysoká spotreba vody. Pri jednom obrate spotrebuje až 1 514 litrov.

Cena vodnej kremácie sa v Spojených štátoch pohybuje na úrovni od 2 000 do 3 000 dolárov. To je síce viac ako cena klasickej kremácie (v priemere 1 600 dolárov), ale je to menej ako pri pohrebe (okolo 7 000 až 8 000 dolárov).

Povolená je v Kanade a vo viacerých štátoch USA. Euronews uvádza, že ju v Európe povolili Veľká Británia a Írsko. Zaviesť ju chcú tiež Belgicko a Holandsko.

„Nárast ekologických obáv a obáv o udržateľnosť za posledné desaťročie v kombinácii s túžbou byť súčasťou prírody alebo odpočívať v prírodnom prostredí znamená, že viac ľudí zvažuje vplyv svojho tela na životné prostredie po smrti,“ povedal pre Euronews profesor Douglas Davies z Katedry teológie a náboženstva na Durhamskej univerzite.

Nie každého však táto metóda pohrebu ľaká. „Oceňujem snahu vytvárať možnosti pre spotrebiteľov,“ cituje Popular Mechanic riaditeľa pohrebného ústavu v Indiane Paula St. Pierra. Práve v tomto americkom štáte sa snažili o povolenie vodnej kremácie, „ale neverí, že je Indiana pripravená uvariť ich milovaných“.