Potraviny stoja Slovákov takmer pätinu príjmu. Rebríček odhaľuje prekvapivé faktory, ktoré ovplyvňujú tvoj rozpočet

Koľko z príjmu zhltne jedlo? Porovnanie v rámci OECD ukazuje jasné poradie. Nie je to iba o cenách v regáli. O poradí rozhodujú mzdy, dane, inflácia aj rozdiely medzi mestami a vidiekom. Prinášame rebríček desiatich krajín s najvyšším podielom výdavkov domácností na potraviny – od desiatej priečky až po prvé miesto.

Informuje o tom web e15. 

10. Poľsko – 18,6 % príjmov

Poľsko sa v Česku či na Slovensku často vníma ako „lacnejší“ trh s potravinami. Napriek tomu tu domácnosti minú na jedlo 18,6 percenta príjmov a v rebríčku OECD sú desiate. Rozhoduje kombinácia nižších miezd a regionálnych nerovností. Mazovsko či Dolnosliezsko ťažia z vyššej kúpnej sily, zatiaľ čo východ krajiny zaostáva.

Cenovku znižuje znížená päťpercentná DPH na základné potraviny a silný domáci agrosektor, ktorý tlmí výkyvy. V posledných rokoch však inflácia pritlačila najmä na mäso, mliečne výrobky a pečivo. Výsledok? Hoci sú cenovky relatívne mierne, nižšie príjmy posúvajú podiel výdavkov vyššie.

9. Slovensko – 19,4 % príjmov

Na Slovensku ide na potraviny 19,4 percenta príjmov. Zásadnú úlohu hrá nižšia úroveň miezd v porovnaní s EÚ, regionálne rozdiely a daňové nastavenie. Bratislavský región sa blíži západoeurópskym štandardom, no Banskobystrický, Prešovský či Košický kraj zaostávajú v príjmoch aj dostupnosti služieb.

Cenová hladina potravín je blízko stredoeurópskeho priemeru, no daňovo sú zaťažené výrazne. Väčšina potravín spadá do 10-percentnej DPH, kým viaceré základné položky do 20-percentnej. Inflácia v posledných rokoch zasiahla základné kategórie a v menších mestách a na vidieku pridáva náklady aj logistika a slabšia konkurencia v maloobchode.

8. Litva – 19,4 % príjmov

Litovské domácnosti míňajú na jedlo rovnakých 19,4 percenta príjmov. Hoci ekonomika rástla, rozdiely medzi mestami a vidiekom zostávajú výrazné. Pri nižšej priemernej mzde zhltne väčšinu rozpočtu súbor základných potrieb – energie, bývanie, jedlo – a na voľnočasové či investičné výdavky zostáva menej.

Dopyt po potravinách tu citlivo reaguje na infláciu, ktorá zasiahla aj dovážané a sezónne položky. Väčšina potravín podlieha 21-percentnej DPH, pričom znížené sadzby sú skôr výnimkou. Aj to drží podiel výdavkov vysoko.

7. Čile – 19,4 % príjmov

Čile dopláca na kombináciu regionálnych rozdielov, nerovností a nákladov na distribúciu v geograficky členitej krajine. Ekonomická nerovnosť v rámci OECD patrí medzi najvyššie, čo sa premieta do rozpočtov najmä nízkopríjmových domácností.

V mestách sú mzdy aj ponuka širšie, na vidieku a v horských oblastiach je dostupnosť obmedzená a ceny vyššie. V Čile väčšina potravín podlieha 19-percentnej DPH bez širších znížených sadzieb. Daňová záťaž tak dopadá relatívne rovnako na všetky príjmové skupiny – a nízkopríjmové ju cítia najviac.

6. Lotyšsko – 19,6 % príjmov

Lotyšské domácnosti dávajú na potraviny necelú pätinu príjmu, konkrétne 19,6 percenta. Napriek členstvu v EÚ zostáva životná úroveň nižšia než na Západe, čo zvyšuje relatívny podiel výdavkov. Riga ako ekonomické centrum ponúka vyššie mzdy a väčšiu konkurenciu obchodov, zvyšok krajiny však trpí slabšou infraštruktúrou a vyššími koncovými cenami.

Cenám nepomáha ani zdanenie: väčšina potravín má 21-percentnú DPH. Pokusy o dočasné znížené sadzby na vybrané položky mali len obmedzený efekt. Po rokoch dvojcifernej inflácie sa potravinová položka v rozpočte stala jednou z najťažších.

5. Estónsko – 19,9 % príjmov

V Estónsku tvorí jedlo 19,9 percenta príjmov domácností. Tallinn ťahá produktivita a mzdy nahor, ale mimo hlavného mesta je kúpna sila slabšia. Silný rast cien potravín v posledných rokoch zasiahol najmä mäso, mliečne výrobky a čerstvé ovocie so zeleninou.

Daňové nastavenie tlak nezmierňuje – väčšina potravín spadá do základnej 20-percentnej DPH a krajina neuplatňuje rozšírené znížené sadzby na základné potraviny. V kombinácii s menšou konkurenciou mimo metropolitných zón to dvíha koncovky v regáloch.

4. Kolumbia – 20,6 % príjmov

Kolumbia minie na potraviny viac než pätinu príjmov – 20,6 percenta. Rozhodujú nízka úroveň miezd a výrazné regionálne nerovnosti. V mestách je výber širší a príjmy vyššie, no vo vidieckych a horských oblastiach je dostupnosť horšia a ceny často vyššie.

Formálne sú mnohé základné potraviny oslobodené od DPH, ale systém je zložitý a časť spracovaných či balených výrobkov sa zdaňuje. Na konečných cenách sa podpisujú aj náklady na dopravu do odľahlejších regiónov s chýbajúcou infraštruktúrou.

3. Kostarika – 21,3 % príjmov

Kostarika patrí medzi stabilnejšie ekonomiky regiónu, no nerovnosti zostávajú hlboké. Na potraviny ide 21,3 percenta príjmov. Vidiek zápasí s nižšími mzdami, slabšou infraštruktúrou a vyššími spotrebiteľskými cenami. Časť domácností síce dopĺňa rozpočet samozásobením, no nákladovú realitu to nezvráti.

Daňový systém je komplikovaný: niektoré základné potraviny sú od DPH oslobodené, iné majú zníženú sadzbu 1 percento a ďalšie plnú sadzbu 13 percent. Neprehľadné kategórie a výnimky zvyšujú koncové ceny najmä v menších či odľahlých obchodoch. V spojení s rastúcou infláciou to udržiava potravinový účet vysoko.

2. Turecko – 22,8 % príjmov

Turecko je školský príklad vplyvu inflácie. Domácnosti tu dávajú na jedlo 22,8 percenta príjmov. Dlhodobo vysoká inflácia zasiahla aj základné položky – chlieb, olej, zeleninu – a v chudobnejších regiónoch tvoria potraviny chrbtovú kosť rozpočtu.

Štát síce uplatňuje 1-percentnú DPH na základné potraviny, no rozsah výnimiek je obmedzený. Mnoho bežných položiek spadá do 10-percentnej alebo dokonca 20-percentnej sadzby. Slabšia konkurencia v niektorých oblastiach a závislosť pri vybraných komoditách od dovozov tlak ešte zvyšujú.

1. Mexiko – 25,7 % príjmov

Najvyšší podiel výdavkov na potraviny v OECD má Mexiko: 25,7 percenta. Na vine sú nízke mzdy, pretrvávajúca chudoba na vidieku a nerovnomerný prístup k zásobovaniu. Odľahlé oblasti trpia slabou infraštruktúrou a nízkou konkurenciou predajcov, čo drží ceny vysoko.

Základné potraviny sú spravidla od DPH oslobodené, čo zmierňuje záťaž, ale vybrané spracované produkty podliehajú 16-percentnej dani. Inflácia pritlačila najmä na vajcia, kukuricu či oleje – základ domácej kuchyne. Aj preto si jedlo z rozpočtu ukrajuje najväčší kus.

Čo tento rebríček hovorí

Poradie nevzniká z jedinej premennej. Krajiny s nižšími príjmami a regionálnymi rozdielmi majú vyšší relatívny podiel výdavkov na jedlo, aj keď samotné cenovky nemusia byť extrémne. Daňové nastavenie, miera konkurencie a kvalita infraštruktúry potom rozhodujú, či inflácia ostane zvládnuteľná, alebo prerazí do rodinných rozpočtov naplno.

Pre Slovensko z toho plynie jednoduchá lekcia: bez rastu miezd mimo metropolitného jadra, prehľadnejšieho zdaňovania a lepšej dostupnosti obchodov na vidieku bude potravinová položka v rozpočte ukrajovať veľa aj v časoch miernej inflácie.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti