Pozri si reb­rí­ček 10 naj­bo­hat­ších ľudí posled­ných sto­ro­čí, Gates sa nedos­tal ani do top 5

Jozef Mikuš / 18. júla 2016 / Zaujímavosti

Maga­zín For­bes kaž­do­roč­ne vydá­va reb­rí­ček­naj­bo­hat­ších ľudí na sve­te. V tom­to člán­ku sa však o toh­to­roč­ných bohá­čoch nedo­čí­ta­te. Namies­to toho vám pri­ná­ša­me pre­hľad desia­tich naj­bo­hat­ších ľudí posled­ných sto­ro­čí (reb­rí­ček berie do úva­hy inflá­ciu a nie sú v ňom zara­de­ní tyra­ni či oso­by z prí­liš vzdia­le­nej his­tó­rie.)

10 Richard Mel­lon (1858 – 1933) — 103 miliárd dolá­rov

richest-people-in-history-mellonimg: Lib­ra­ry of Con­gress

Ban­kár a prie­my­sel­ník z Pitts­burg­hu začal svo­ju kari­é­ru v Mel­lon Bank, kto­rú zalo­žil jeho otec. Ban­ku neskôr ria­dil spo­lu so svo­jím bra­tom Andre­wom. Mel­lon si svoj maje­tok budo­val aj pomo­cou inves­tí­cií do uhlia či hli­ní­ka.

Step­hen Girard (1750 – 1831) — 105 miliárd dolá­rov

stephen-girardimg: Wiki­me­dia Com­mons

Rode­ný Fran­cúz, neskôr natu­ra­li­zo­va­ný Ame­ri­čan, sa k bohat­stvu dostal zalo­že­ním vlast­nej ban­ky vo Phi­la­delp­hii v roku 1812 (o pri­bliž­ne 150 rokov neskôr sa jeho ban­ka zlú­či­la s Mel­lo­no­vou). Nača­so­va­nie nemoh­lo byť lep­šie. Jeho ban­ka drža­la USA nad vodou počas Brit­sko-ame­ric­kej voj­ny v roku 1812. Keď Girard v roku 1831 umrel, bol naj­bo­hat­ším člo­ve­kom v USA. Znač­ná časť jeho majet­ku popu­to­va­la na cha­ri­tu.

Bill Gates (1955-) — 144 miliárd dolá­rov

bill-gatesimg: Sean Gallup/Getty Ima­ges

Toh­to­roč­ná jed­not­ka reb­ríč­ka For­bes je už nie­koľ­ko rokov zná­ma aj vďa­ka svoj­mu obrov­ské­mu majet­ku. Zakla­da­teľ Mic­ro­sof­tu so 144 miliar­da­mi dolá­rov (údaj z roku 1999) sa však nedos­tal ani do top 5 v tom­to reb­ríč­ku.

John Jacob Astor (1763 – 1848) — 168 miliárd dolá­rov

john-jacob-astorimg: Wiki­me­dia Com­mons

Rode­ný Nemec pra­co­val v hudob­nom prie­mys­le ešte pred­tým, než pri­ces­to­val do New Yor­ku. Tam sa živil ako mäsiar. Astor sa postup­ne dostal do obcho­du s kožu­ši­nou, kto­rý mu vynie­sol mno­ho peňa­zí. Keď po roku 1800 začal kožu­ši­no­vý trh upa­dať, Astor pre­šiel na obcho­do­va­nie s ópi­om a inves­to­val aj do rea­lít na Man­hat­ta­ne.

Andrew Mel­lon (1855 – 1937) — 189 miliárd dolá­rov

andrew-mellonimg: Wiki­me­dia Com­mons

Rov­na­ko ako jeho mlad­ší brat Richard (čís­lo 10 v tom­to reb­ríč­ku), aj Andrew pri­šiel k bohat­stvu vďa­ka rodin­nej ban­ke. Okrem toho sa anga­žo­val aj v obcho­de s ropou, oce­ľou či uhlím.

Hen­ry Ford (1863 – 1947) — 200 miliárd dolá­rov

henry-fordimg: AFP/Getty Ima­ges

Ford síce auto­mo­bil nevy­na­šiel, zato ho uro­bil prak­tic­kým a dostup­ným pre prie­mer­ných ľudí. Tak­tiež nevy­mys­lel mon­táž­nu lin­ku, no využil ju na maso­vú pro­duk­ciu. Aj vďa­ka tomu spra­vil USA naj­bo­hat­šou kra­ji­nou sve­ta.

Cor­ne­lius Van­der­bilt (1794 – 1877) — 202 miliárd dolá­rov

cornelius-vanderbiltimg: Wiki­me­dia Com­mons

Rode­ný Newy­or­čan zbo­ha­tol najprv vďa­ka obcho­du s par­ník­mi. Neskôr sa pus­til do biz­ni­su, kto­rý mu vynie­sol 4. mies­to v tom­to reb­ríč­ku — želez­ni­ce. Bohu­žial, Van­der­bilt nebol takým filan­tro­pom ako ostat­ní v tom­to reb­ríč­ku a 95 per­cent svoj­ho majet­ku zane­chal jed­né­mu zo svo­jich 13 synov a jeho potom­kom.

Jakob Fug­ger (1459 – 1525) — 227 miliárd dolá­rov

jakob-fuggerimg: Wiki­me­dia Com­mons

Naj­star­ší” člen toh­to reb­ríč­ka je výni­moč­ný aj tým, že bohat­stvo nado­bu­dol pred prie­my­sel­nou revo­lú­ci­ou, pri­čom nebol hla­vou žiad­ne­ho štá­tu, ale biz­nis­me­nom. Naro­dil sa na úze­mí dneš­né­ho Nemec­ka do boha­tej rodi­ny, kto­rá obcho­do­va­la s tex­ti­lom. Fug­ger svoj maje­tok zná­so­bil aj vďa­ka baníc­tvu tak­mer po celej Euró­pe a Ázii.

Andrew Car­ne­gie (1835 – 1919) — 337 miliárd dolá­rov

andrew-carnegieimg: Wiki­me­dia Com­mons

Car­ne­gie sa naro­dil do chu­dob­nej rodi­ny v Škót­sku. Neskôr emig­ro­val do USA, kde nado­bu­dol bohat­stvo v pros­pe­ru­jú­com oce­liar­stve. Aj keď sa vďa­ka svoj­mu majet­ku dostal na dru­hé mies­to reb­ríč­ka, Car­ne­gie­ho pre­slá­vi­la filan­tro­pia. Pri­bliž­ne 90 per­cent svoj­ho majet­ku roz­dal cha­ri­te. Vo svo­jom zná­mom člán­ku z roku 1889 napí­sal: “Ten, kto zomrie tak­to boha­tý, zomrie potu­pe­ný.”

John D. Roc­ke­fel­ler (1839 – 1937) — 367 miliárd dolá­rov

richest-people-in-history-rockefellerimg: AFP/Getty Ima­ges

Obchod s ropou je naj­vý­nos­nej­ším biz­ni­som na sve­te. Keď však oko­lo roku 1860 začal Roc­ke­fel­ler budo­vať svo­je prvé rafi­né­rie, ešte tomu tak nebo­lo. K veľ­ké­mu rop­né­mu “boomu” priš­lo krát­ko na to a Roc­ke­fel­ler bol v správ­ny čas na správ­nom mies­te — počas svoj­ho vrcho­lu kon­tro­lo­val 90 per­cent ropy v USA. Štát sa pokú­šal jeho mono­pol zni­čiť, no vte­dy už bol Roc­ke­fel­ler “zaho­je­ný” a uží­val si pen­ziu. Neskôr roz­dal znač­nú časť majet­ku, kto­rý sa pova­žu­je za naj­väč­ší v his­tó­rii.

vedeliSteZe_banner (1)

Zdroj: vedelisteze.sk, zdroj titul­nej foto­gra­fie: huffpost.com

Pridať komentár (0)