Pracoval v montérkach za sústruhom. Dnes ovláda majetok v hodnote 130 miliónov eur a má jasnú víziu pre spoločnosť

V roku 1958 si mladý chlapec z Považskej Bystrice obliekol montérky a nastúpil do Závodov ťažkého strojárstva. Naučil sa pracovať so sústruhom – strojom, ktorý pretváral hrubý kov na presné súčiastky. Vtedy ešte netušil, že neskôr získa špičkový akademický titul profesora, vedeckú hodnosť DrSc., dva čestné doktoráty, že sa stane spolumajiteľom cukrovinkárskeho giganta I.D.C. Holding a jeho meno sa vďaka majetku v hodnote 130 miliónov eur – podľa odhadov magazínu Forbes – bude spomínať medzi najbohatšími Slovákmi.

„Mojim životným krédom je symbióza vedy a praxe. Všetko, o čom teoreticky uvažujem, musí mať aplikačný výstup,“ hovorieval neskôr. Tento princíp sa stal jeho vnútorným kompasom – sprevádzal ho naprieč profesiami, systémami aj epochami.

Televízia, reportáže a zemetrasenie v Bukurešti

Kariéra Štefana Kassaya však neviedla priamo z fabriky do akademickej auly. Po absolvovaní strojníckej fakulty v Košiciach a Strednej priemyselnej školy strojníckej sa rozhodol nastúpiť do Československej televízie v Košiciach.

Ako redaktor najprv mapoval dianie doma, no čoskoro presedlal na publicistiku a neskôr sa stal zahraničným spravodajcom. Prinášal reportáže z Budapešti, Juhoslávie a Rumunska, ktoré otvárali oči tisícom divákov. Do dejín sa zapísali najmä jeho živé vstupy z Bukurešti po katastrofálnom zemetrasení 4. marca 1977. „Množstvo mŕtvych a zranených… tridsaťpäťtisíc bytov v rozvalinách… státisíce ľudí bez prístrešia,“ hlásil vtedy. 

Privatizácia: Výzva a prerod

Aj on sám prešiel zásadnou osobnou transformáciou, keď sa Slovensko po roku 1989 začalo meniť. Slovo „privatizácia“ vtedy znelo cudzorodo a v ľuďoch vyvolávalo neistotu.

„Žiadne podnikanie nebolo v tom režime prípustné. Slovo privatizácia znamenalo niečo ako súkromné vlastníctvo – akoby mimo normu, čo sme vtedy nechápali ako celkom prípustnú formu existencie,“ spomína.

„Darmo, bola to politika, ktorá sa ľuďom vštepovala do mysle. Mladá generácia si to dnes už ani nevie predstaviť,“ dodáva.

Na začiatku necítil túžbu podnikať. No život v zahraničnej firme mu odhalil, že len vlastná iniciatíva mu môže priniesť zmysel. „Pociťoval som potrebu konať samostatne. A tak som si povedal: Dobre, stačilo. Založil som si so svojím spoločníkom vlastnú firmu a začali sme podnikať – s myšlienkami, názormi, nápadmi.“

Na základe medzinárodného tendra sa v roku 1991 stal spoluvlastníkom Pečivární Sereď a o rok neskôr Figara Trnava. Zrodil sa tak I.D.C. Holding, v ktorom Kassay dodnes pôsobí ako predseda dozornej rady.

Vzdelanie ako životná cesta

Kassay nikdy nevnímal vzdelanie ako uzavretý proces. Naopak, stalo sa jeho životnou misiou. Popri práci si dopĺňal vedomosti, až kým nezískal titul profesora v odbore inžinierstvo riadenia priemyslu. Titul PhDr. si priniesol z Karlovej univerzity, vedeckú hodnosť CSc. získal na SVŠT v Bratislave, DrSc. mu udelila Slovenská akadémia vied a dvakrát získal aj čestný doktorát – od Technickej univerzity v Košiciach a Katolíckej univerzity v Ružomberku.

„Zmyslom vedy je rozširovať poznanie a napomáhať praxi,“ tvrdí. To nebol len výrok do životopisu. Z tejto filozofie vzniklo aj jeho životné dielo – pentalógia Podnik a podnikanie, ktorú dopĺňajú knihy ako Stratégia podniku svetovej triedy či Marketingová stratégia firmy holdingového typu.

Tieto publikácie, ktoré boli preložené do piatich jazykov, si našli čitateľov doma aj v zahraničí. V nich autor zúročil desaťročia praxe, podnikania aj akademického výskumu. Znalosti prenášal aj cez webový portál intercedu.com – projekt Medzinárodného centra vzdelávania.

Digitalizácia ako morálna aj strategická výzva

Vo svojich úvahách profesor Kassay často prekračuje hranice bežného podnikateľského myslenia. Nezaujímajú ho len procesy, čísla a štatistiky. Zaujíma ho smerovanie spoločnosti ako celku. Jednou z tém, ktorej venuje veľkú pozornosť, je digitalizácia – nie ako technický trend, ale ako civilizačná výzva.

„Digitalizácia nie je novým slovom. Je to slovo, ktoré nás bude naďalej sprevádzať v komunikačných procesoch medzi odborníkmi i medzi šíriteľmi poznania,“ hovorí s dôrazom. Upozorňuje, že skutočný význam digitalizácie pre človeka nespočíva len v zavádzaní softvérových riešení. Je to cesta, ktorá môže zásadne ovplyvniť kvalitu života – v podnikoch, inštitúciách aj celospoločenskom rámci.

Varuje však pred tým, aby sa digitalizácia nestala iba formálnou súčasťou korporátnych stratégií. Nestačí ju „implementovať“ ako checkbox na poradách. Vyžaduje si podľa neho iteračný postoj – ochotu meniť náhľady, hľadať alternatívy a nastavovať ciele s dôrazom na človeka. Preto kladie dôraz na to, aby štát nezaspal pri podpore digitalizácie, ale vytvoril konkrétny finančný rámec, ktorý umožní firmám udržať tempo so svetom.

„Bez digitalizácie zostaneme na chvoste,“ konštatuje nekompromisne. Aj preto trvá na tom, že rozhodovanie o digitálnych procesoch nemôže byť len v rukách stredného manažmentu. Musí ho prijať aj najvyššie vedenie – vo firmách, štátoch aj európskych inštitúciách.

Okrem technických aspektov však Kassay upozorňuje aj na novú požiadavku, ktorú nazýva medializácia. Podľa neho nejde o marketing v klasickom zmysle slova, ale o špecifický komunikačný proces, ktorý má slúžiť na šírenie znalostí – nielen v podnikoch, ale aj medzi ľuďmi. Lebo ak sa má spoločnosť rozvíjať, musí rozumieť tomu, čo sa deje, a prečo sa to deje.

Osobitne sa zamýšľa aj nad úlohami, ktoré v rámci digitalizovanej budúcnosti stoja pred vrcholovým vedením firiem. Kto bude ikonou korporácie? Kto pripraví nástupnícku generáciu? Ako zabrániť konfliktom založeným na osobnej prestíži či ambíciách presahujúcich kompetencie? A čo s dôvernými informáciami? Tieto otázky sú podľa Kassaya rovnako dôležité ako výber platformy či investície do serverov.

„Všetko spomenuté má svoj význam vo vzťahu k digitalizácii zaradenej na jednom z prvých miest dôležitosti,“ hovorí. A dodáva, že to všetko si vyžaduje jedno: „veľké úsilie, odvahu a vytrvalosť.“

Civilizačná výzva

Štefan Kassay sa nikdy neuspokojil s povrchnými odpoveďami. Nezaujímajú ho módne pojmy, ale ich skutočný obsah. A práve takto sa pozerá aj na umelú inteligenciu. Nie ako na technickú novinku, ale ako na zásadný fenomén doby, ktorý ovplyvní každý aspekt nášho života – od výroby až po medziľudské vzťahy.

„Príprava na zvládnutie umelej inteligencie je potrebná,“ hovorí dôrazne. Podľa neho sa nedá len tak „skočiť do vody a plávať“. Každý nový systém, každá robotická ruka či naprogramovaný montážny proces je len špičkou ľadovca.

Pod ním sa skrýva komplexné myslenie, dôsledná príprava a – ako sám spomína – aj osobná skúsenosť s pádmi a chybami. „Dobre si pamätám, ako som si odrel kolená, keď som sa učil jazdiť na bicykli,“ hovorí obrazne.

Preto apeluje na dôslednú prípravu. Umelá inteligencia podľa neho nie je hračka, ktorú možno len tak bez stratégie nasadiť do firiem.  Vyžaduje si nový spôsob uvažovania – integráciu technológie, etiky, vzdelávania a organizácie. „Všetko súvisí so všetkým. Nič sa nerodí samo o sebe,“ pripomína.

Budúcnosť je podľa neho prepojená s minulosťou, a ak má AI fungovať správne, musí vychádzať z overených princípov, ktoré sú pretavené do nových kontextov. Kassay vníma umelú inteligenciu ako silu, ktorá môže riešiť aj tie najjemnejšie zásahy a komplexné úlohy budúcnosti – no len vtedy, ak jej rozumieme a vieme ju ovládať.

Práve preto rozvíja vzdelávacie iniciatívy vo svojom Medzinárodnom centre vzdelávania Intercedu. „Budú vychádzať z mojej pentalógie Podnik a podnikanie, následnej trilógie Ekonomická diplomacia a, samozrejme, aj z ďalších diel autorov, ktorí sú pripravení sa tejto úlohy ujať.“

Aj tu platí jeho kľúčové presvedčenie: ak má byť veda zmysluplná, musí slúžiť praxi. A ak má byť umelá inteligencia prínosná, musí vychádzať z poznania, nie z chaosu.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy