Pracovala so zamestnancami Google, Nike aj Disney. Túto podceňovanú zručnosť naučila každého jedného z nich

Roky sa Cas Holman predstavovala ako dizajnérka hračiek. Až časom si však uvedomila, že jej práca nikdy nebola len o produktoch pre deti. V skutočnosti navrhovala podmienky pre hru – priestory, systémy a situácie, ktoré ľudí prirodzene pozývajú skúšať nové veci, improvizovať, robiť chyby a nachádzať radosť v samotnom procese. Hra pre ňu nikdy neznamenala rozptýlenie, ale spôsob myslenia.

Postupne sa zmenilo aj publikum, ktoré ju vyhľadávalo. Namiesto rodičov a detí začali volať veľké firmy. Leadership tímy z Google, Nike či Disney ju oslovili s prosbou, aby rovnaký prístup priniesla aj do sveta dospelých, rozhodnutí a zodpovednosti. Chceli vedieť, ako podporiť kreativitu, spoluprácu a flexibilitu v prostredí, ktoré je pod neustálym tlakom výkonu.

Otázka, ktorú Cas Holman počúva najčastejšie, znie jednoducho: „Naozaj sa dospelí potrebujú hrať?“ Jej odpoveď je jednoznačná. Podľa nej patrí hra medzi najviac podceňované zručnosti moderných lídrov a v časoch neistoty sa stáva nielen užitočnou, ale nevyhnutnou. O jej expertíze informuje portál CNBC.

Hra nie je oddych

Hra nie je oddych od skutočnej práce. Skôr funguje ako režim, v ktorom sa mozog učí skúšať, kombinovať a hľadať riešenia bez paniky z chyby. Výskum ResearchGate z pracovnej psychológie ukazuje, že keď ľudia do práce vedome vnášajú hravosť (malé experimenty, tvorivé skúšanie, improvizáciu), častejšie zažívajú flow a zároveň rastie ich pocit „thriving“ – teda energia a pocit, že sa v práci posúvajú.

Dôležitý je aj tímový efekt. Hravé epizódy v skupine vedia znižovať strach z trápnosti a podporujú psychologické bezpečie, ktoré je kľúčové pre inovácie: ľudia sa viac pýtajú, skúšajú nápady nahlas a spolupracujú namiesto súperenia. A keď príde neistota, hravosť podporí aj odolnosť – výskum spája hravý prístup so schopnosťou aktívnejšie a tvorivejšie zvládať stres.

V 20-tke ju nechceli na stáž, v 33 rokoch je generálnou riaditeľkou tímu. Stačilo jedno rozhodnutie a prepísala históriu

Cas sa so svojimi klientami hrá

Cas Holman práve toto učí aj leadership tímy. Hra nie je „pauza od výkonu“, ale rýchly spôsob, ako prepnúť mozog z kontroly do zvedavosti. Keď ľudí vytiahne z rutiny a dá im jednoduché zadanie bez návodu, zrazu sa prestanú upínať na výsledok a začnú skúšať.

V jej workshopoch to často vyzerá podobne ako v Performance Theatre v Londýne: do miestnosti prinesie materiál (dosky, kolieska, skrutky), dá zadanie typu „vymyslite spôsob, ako žiť v oblaku“ a zdôrazní, že nejde o nájdenie správneho postupu, ale o tvorenie a príbeh. Najprv príde napätie a obava strápnenia sa. O pár minút neskôr idú saká dole, ľudia sa smejú, namiesto súťaženia sa spájajú a vznikajú nápady, ktoré by pri klasickej porade nikdy nepadli.

zdroj: Unsplash/Hassan Ouajbir

Ako sa v práci hrať?

Cas Holman tvrdí, že hra sa dá trénovať rovnako cielene ako akákoľvek „seriózna“ zručnosť. Stačí ju dostať späť do bežného dňa v malých dávkach. Odporúča napríklad vrátiť sa na chvíľu k detským aktivitám, ktoré v tebe prirodzene spúšťali zvedavosť – kreslenie, stavenie, objavovanie vonku – a spraviť si ich mini-verziu aj dnes.

Pomáha aj obyčajné „object play“ pri stole: päť minút sa hrať s papierikmi, sponkami či gumičkou bez cieľa, len rukami skúšať a tvoriť, pretože to preladí mozog do režimu riešenia problémov inak než obrazovka.

V tímoch zas funguje „social play“ – začať míting ľahkým icebreakerom alebo brainstormingom zámerne zlých nápadov, aby sa znížil tlak a ľudia sa nebáli experimentovať.

Holman zároveň pripomína aj pohyb: postaviť sa, natiahnuť, prejsť sa počas hovoru, medzi meetingami si pokojne poskočiť či zatancovať. Telo tak vie resetnúť energiu aj myseľ. A napokon, hra má vyzerať trochu „neprakticky“. Nakresli absurdný vynález, postav niečo z toho, čo je po ruke, alebo si s kolegami usporiadaj mini talent show. Nejde o dokonalosť, ale o objavovanie.

Čítaj viac z kategórie: Podnikateľské príbehy