Precitlivosť nie je slabosť, ale biologická predispozícia. Vedci objavili jej spojitosť s psychickými poruchami

Podľa portálu Daily Mail môže byť až každý tretí človek tým, čo psychológovia označujú ako „vysoko citlivá osoba“ (HSP – highly sensitive person). Dlhé roky boli takíto ľudia často nálepkovaní ako precitlivení či dramatickí, nové výskumy však naznačujú, že ich nervová sústava môže byť nastavená odlišne.

Medzinárodný tím vedcov analyzoval 33 štúdií zahŕňajúcich viac než 12-tisíc ľudí a zistil, že HSP sú náchylnejší na duševné poruchy, najmä úzkosti a depresie. Psychoterapeut Tom Falkenstein z Queen Mary University of London uviedol: „Naše výsledky ukazujú pozitívne a stredne silné korelácie medzi citlivosťou a rôznymi psychickými problémami, ako sú depresia, úzkosť, posttraumatická stresová porucha či agorafóbia.“

Klinická definícia a pôvod konceptu

Pojem vysoko citlivá osoba zaviedla v polovici 90. rokov psychologička Elaine Aron vo svojej knihe The Highly Sensitive Person. Podľa definície ide o jedincov so zvýšenou citlivosťou centrálneho nervového systému na fyzické, emocionálne či sociálne podnety. Aronová predpokladala, že ide o evolučne zdedený mechanizmus, ktorý umožňuje lepšie „čítať“ emócie ostatných.

Neskoršie výskumy poukázali na možné biologické súvislosti – vyššiu hladinu neurotransmiterov ako dopamín, ktoré prispievajú k intenzívnejšej reakcii na podnety. Ďalšie štúdie zas spájali vysokú citlivosť s detskými traumami.

K myšlienke sa verejne prihlásili viaceré známe osobnosti, napríklad herečky Nicole Kidman či Miranda Hart a tiež dcéra Davida Bowieho Lexi Jones.

Riziko, ale aj potenciál

Výskumníci upozorňujú, že citliví ľudia sú náchylnejší na úzkostné a depresívne stavy práve pre svoju schopnosť hlbokého spracovania informácií. To síce môže viesť k nadmernému znepokojovaniu sa o budúcnosť, no zároveň sa ukazuje, že HSP reagujú lepšie na niektoré formy psychoterapie.

Profesor Michael Pluess z University of Surrey zdôraznil: „Je dôležité si uvedomiť, že vysoko citliví ľudia sú zároveň viac vnímaví aj na pozitívne skúsenosti vrátane psychologickej liečby. Kvalita prostredia je pre ich duševnú pohodu obzvlášť podstatná.“

To znamená, že aj keď sú HSP vo väčšom riziku, dokážu z priaznivých podmienok ťažiť viac než ostatní. Tento poznatok môže pomôcť pri navrhovaní individuálnych liečebných plánov v klinickej praxi.

Pandémia a rastúce problémy duševného zdravia

Vedci pripomínajú, že k výsledkom treba pristupovať opatrne, pretože väčšina účastníkov štúdií boli mladé ženy vo veku okolo 25 rokov. Navyše, údaje boli založené na sebahodnotení, čo môže ovplyvniť presnosť výsledkov.

Aj tak však štúdia zapadá do širšieho trendu rastúceho počtu prípadov psychických ochorení. Najnovšie štatistiky ukazujú, že počet ľudí hľadajúcich pomoc s duševným zdravím v Spojenom kráľovstve stúpol od pandémie o dve pätiny, pričom ide o takmer štyri milióny ľudí. Podľa údajov britského štatistického úradu má takmer štvrtina detí „pravdepodobnú psychickú poruchu“, čo je nárast oproti predchádzajúcemu roku.

NHS England zároveň informovala, že lieči o 55 percent viac mladistvých než pred pandémiou. Podľa odborníkov sa lockdowny podpísali na emocionálnom aj sociálnom vývine detí naprieč spoločenskými vrstvami.

Hoci vysoká citlivosť môže byť vnímaná ako slabina, vedci zdôrazňujú, že ide o komplexný osobnostný rys so svojimi rizikami, ale aj prínosmi. Zohľadnenie tejto charakteristiky môže byť podľa nich kľúčom k účinnejšej diagnostike a liečbe psychických porúch.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy