Prečo som zostal na Slovensku, aj keď by som nemusel (KOMENTÁR)

Autor je publicista a vysokoškolský pedagóg.

-Prečo zostávaš na Slovensku?

…a iné otázky, ktorým musia čeliť všetci úspešní mladí ľudia.

Veľká časť mladých produktívnych Slovákov vo veku od 20 do 35 (ale nielen oni) čelí tej istej dileme:

Prečo tu vôbec zostávame?

Ešte nemáme deti, ešte nemáme záväzky, ešte stále sme relatívne voľní. Veľká časť z nás ovláda aspoň jeden cudzí jazyk, sme nadaní, sme samostatní, aj vďaka technológiám sme naučení sa v každej situácii vynájsť a takmer nikdy sa nestratíme.

Tak prečo sme neodišli do Rakúska, Írska, Británie, Švédska, Austrálie, USA, Kórey či niekam inam, kde by sme zrejme mali ľahšie životy?

Nemôžem hovoriť za všetkých, ale môžem hovoriť za seba.

Verím tomu, že krajina sa podobá predovšetkým na rodinu.

Tak, ako sú starší súrodenci v istom zmysle zodpovední za tých mladších, sme my, mladí Slováci, zodpovední za všetkých, ktorí tu žijú s nami, ktorí tu budú žiť po nás, ktorí zatiaľ nedokážu zobrať svoje osudy do rúk.

Ak by odišli všetci politici, ktorí majú zmysel pre rovnosť medzi ľuďmi, Rómovia by sa ocitli vydaní napospas „národniarom“. Presne tým národniarom, čo neovládajú ani svoj vlastný jazyk, nieto ešte nejaký cudzí. Rómov by sme obetovali presne tým národniarom, čo odmietajú akúkoľvek inú kultúru, akýkoľvek dialóg a čokoľvek iné, než je to, čo sa v ich rodnej dedine považovalo za prípustné.

Ak by odišli všetci dobrí lekári, zostali by tu len tí, čo odmietajú očkovania (a to som doteraz nepochopil, ako je možné). Zostali by tú len tí pôrodníci, ktorí tehotné a rodiace ženy v jednej z ich najintímnejších životných chvíľ dokážu ponižovať a oberajú ich o možnosť vnímať pôrodný proces ako niečo krásne – práve naopak, mnohé slovenské matky sa na svoj pobyt v pôrodniciach snažia zabudnúť práve pre skúsenosti s personálom.

Ak by odišli všetci dobrí učitelia, zostali by tu len tí, ktorí nemajú radi ani svoju prácu, ani svoje deti.

Pretože vždy, keď odíde nadaný a slušný človek, agresori, hulváti a hlupáci zasa získajú ďalšie voľné miesto, ktoré by si mohli uzurpovať pre seba.

Neodsudzujem žiadneho človeka, ktorý emigroval za lepším životom. V mnohom ich obdivujem ako odvážnych, revolučných a samostatných, od ktorých sa máme čo učiť.

Ale napriek tomu ešte viac obdivujem tých, ktorí zostali.

Tých, ktorí si vybrali slúžiace povolanie, tých, ktorí učia a ošetrujú, tých, ktorí sa snažia presadiť zmeny k lepšiemu, tých, ktorí sa neučia iba anglicky a nemecky, ale aj rómsky či maďarsky.

Pretože ani ja som neodišiel, aj keď by som mohol.

A v mnohom za to ďakujem svojej manželke, svojej rodine, svojej komunite a vám všetkým, ktorí ma podporujete. Kým máme podporu v týchto aktivitách, dokážeme niesť aj bremeno spoločenskej zodpovednosti – a veru, rozrážať vlastným telom vlny nenávisti, to nie je žiadna potecha.

Snáď sa na Slovensku vždy budú rodiť nadaní ľudia, ktorí budú ochotní zostať a pomáhať tým, ktorí mali menej šťastia.

A snáď týchto ľudí vždy bude mať kto podporiť, keď sa vo svojich povolaniach budú trápiť a budú žiť s pocitom, že niekde inde by mohli žiť lepšie, ľahšie a bez každodenného pocitu poníženia, ktorý na Slovensku zažívajú všetci zdravotníci, všetci učitelia i všetci tí, ktorí sa snažia budovať spravodlivejšiu spoločnosť.

Zostávame, pretože je tu obrovský priestor na lásku a toleranciu.

…priestor, ktorý by inak zaplnila nenávisť a chamtivosť.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.

Čítaj viac z kategórie: Názory a komentáre