Predtuchy a varovania: Experimenty odhalili šokujúcu schopnosť mozgu reagovať na budúce udalosti

Októbrová noc 1989. Štvorročné dievča sa zobudilo na telefonát a výkrik. Boso vykročilo na studenú podlahu. „Zomrel pri nehode!“ dusil sa hlas jej matky. „Môj manžel odišiel!“ Dieťa len civelo svojimi tmavými očami. Od chvíle, keď objalo otca pred odletom na tú osudnú pracovnú cestu, vedelo, že ho už nikdy neuvidí živého.

Takéto príbehy počúva kognitívna neurovedkyňa Julia Mossbridge takmer denne. Ale práve vlastná prekognícia ju priviedla k štúdiu týchto záhadných javov. Už od siedmich rokov má sny o budúcnosti. Spočiatku bola skeptická rovnako ako jej rodičia, no keď si začala zapisovať detaily do denníka snov, všetko sa zmenilo.

„Nie je ťažké pochopiť prekogníciu,“ hovorí Mossbridge, ktorá pôsobí na Northwestern University. „Ťažko sa však verí ľuďom, ktorí to nezažili. Nerozumieme tomu, ako funguje čas. Dokonca aj fyzici priznávajú, že nevedia, ako vlastne funguje.“

Informuje o tom web Popular Mechanics aj štúdia uverejnená na portáli 

Keď vedomie prekročí hranice času

Prekognícia nie je len výmysel kartáriek a veštcov. Psychológovia a neurovedci sa snažia odhaliť, čo sa za ňou skrýva. Tento neodolateľný pocit, že sa niečo stane, poznajú šamani a mystici tisícky rokov. Stále však zostáva nevysvetlený.

Dean Radin, vedúci vedec Inštitútu noetických vied, skúma vedomie už desaťročia. Napísal niekoľko kníh vrátane ocenených „Supernormal“ a „Real Magic“. Podľa neho naše vedomie dokáže siahať za lineárne vnímanie času.

„Čas nie je taký, ako ho zažívame každý deň,“ vysvetľuje Radin. „V kvantovej mechanike čas možno ani nie je súčasťou našej fyzickej reality. Nie že by neexistoval. Len sa správa oveľa zvláštnejšie, než ho vnímame ľudskými očami.“

Vedec verí, že naše vedomie dokáže „vyskočiť“ z bežnej skúsenosti a získať informácie z minulosti alebo budúcnosti. Táto schopnosť by mohla vysvetliť, prečo niektorí ľudia tušia tragédie alebo dokážu predpovedať udalosti.

Experiment, ktorý otriasol vedou

V polovici deväťdesiatych rokov Radin vytvoril experiment na dokázanie prekognície. Jeho hypotéza bola jednoduchá: ak vedomie prekračuje čas, reakcie na podnety sa objavia ešte pred samotným podnetom.

Účastníkov pripojil k EEG prístroju. Potom stlačili tlačidlo na počítači a uvideli náhodný obrázok. Ten bol buď pozitívny – napríklad východ slnka, alebo negatívny – ako nehoda auta. EEG meralo mozgovú aktivitu päť sekúnd pred zobrazením obrázka.

Výsledky boli šokujúce. Predpovede pozitívnych obrázkov nevyvolali takmer žiadne emócie. Ale skok v mozgovej aktivite znamenal, že účastník tušil negatívny obrázok. Experiment odvtedy zopakovali desiatkykrát s rovnakými výsledkami.

„Keď štatistiky stále hovoria o existencii javu, malo by to stačiť ako dôkaz,“ tvrdí Mossbridge. Spomína si na fyzika, ktorý pochyboval o jej výsledkoch len preto, že veril v lineárny čas. Jej výskum ukázal, že väčšina ľudí má určitú úroveň prekognície.

CIA a tajný výskum prekognície

V roku 1995 CIA odtajnila vlastný výskum prekognície. Štatistici preskúmali prácu a vyhlásili ju za štatisticky spoľahlivú. Tento typ štúdie „pred-sentimentu“ úspešne zopakovali asi tridsaťkrát.

Mossbridge si myslí, že viac ľudí by si uvedomilo túto schopnosť, keby ju spoločnosť nepovažovala za bludnú. Rôzne kultúry k prekognícii pristupujú odlišne. Radin študoval tibetských oráklov, ktorí predpovedali budúcnosť.

Zistil, že jasnovidectvo, vedecky označované ako „vzdialené pozorovanie“, umožňuje vidieť nielen cez čas, ale aj priestor. Pred tisíckami rokov, keď neexistovali správy a predpovede počasia, šamani dokázali predpovedať dážď alebo nepriateľov.

Tretie oko a staré múdrosti

Niektoré kultúry používajú psychoaktívne látky ako ranné slávy alebo ayahuascu na prebudenie „druhého zraku“ či „tretieho oka“. Tieto praktiky existujú tisícky rokov a naznačujú, že schopnosť vnímať budúcnosť nie je moderným výmyslom.

Odpor voči myšlienkam o prekognícii a psychických javoch často pramení zo strachu – strachu z neznámeho alebo z toho, že veci nie sú také, ako sa zdajú. „Sme zaseknutí na myšlienke, že ak si skutočne vedecký, budeš o čase uvažovať lineárne,“ hovorí Mossbridge. „Ale je naozaj lineárny?“

Otázka zostáva otvorená. Možno je čas na to, aby sme prehodnotili naše chápanie reality a času. Tušenia a sny o budúcnosti by mohli byť viac než len náhodné predstavy – mohli by byť oknami do sveta, ktorému ešte nerozumieme.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti