Prekvapivé zistenia o stravovaní našich predkov. Australopitekovia nejedli takmer žiadne mäso

Život našich dávnych predkov je neustále predmetom skúmania vedcov z rôznych oblastí. Výskumníci sa snažia rekonštruovať ich život, čím sa snažia lepšie pochopiť, ako sa vyvíjalo ľudstvo.

Výskum, ktorý bol zverejnený aj na portáli sciencedaily.com, odhaľuje nové zistenia. Poukazuje na to, ako sa naši predkovia kedysi stravovali. Štúdia sa podrobnejšie zaoberá životom a stravovaním skupiny australopitekov.

Stravovanie a život australopitekov

Australopitek sa radí medzi skupinu vyhynutých primátov, ktorá úzko súvisí s predkami moderných ľudí. Pozostatky týchto primátov boli nájdené na mnohých miestach sveta. Napríklad vo východnej, severnej a strednej Afrike, píše o tom portál britannica.com.

Rôzne druhy tejto skupiny žili približne pred 4,4 milióna až 1,4 milióna rokov. Jeden z najznámejších nálezov pozostatkov australopiteka je exemplár s menom Lucy. Ide o pozoruhodne zachovanú fosílnu kostru objavenú v Etiópii, ktorá pochádza približne z obdobia pred 3,2 milióna rokov.

Podľa nového výskumu, ktorý sme spomínali vyššie, práve títo ľudskí predkovia jedli veľmi málo mäsa. Dokonca sa hovorí, že skoro žiadne. Tieto tvrdenia pochádzajú z analýzy izotopov dusíka, ktorý sa nachádzal v skamenenej zubnej sklovine siedmich jedincov australopitekov.

„Údaje odhalili, že títo ranní predkovia sa primárne spoliehali na rastlinnú stravu s malým alebo žiadnym dôkazom o konzumácii mäsa,“ informujú na stránke sciencedaily.com. 

Geochemička a vedúca autorka štúdie Tina Lüdeckeová hovorí, že: „Zubná sklovina je najtvrdším tkanivom tela cicavcov a dokáže zachovať izotopový odtlačok potravy zvieraťa po milióny rokov.“

Konzumácia mäsa sa v minulosti považovala za zásadný zlom v evolúcii ľudstva. Výskumy hovoria, že jeho konzumácia bola spojená so zväčšením mozgu, čo následne viedlo k zvýšenej schopnosti vytvárať nástroje. „Priame dôkazy o tom, kedy sa mäso objavilo medzi našimi ranými predkami a ako sa jeho spotreba časom vyvíjala, sú však nepolapiteľné,“ informujú. 

Výskum predkov z Južnej Afriky

V januári výskumníci z Inštitútu Maxa Plancka pre chémiu v Nemecku a University of the Witwatersrand v Južnej Afrike poskytli dôkazy o tom, že väčšina australopitekov, ktorí obývali Južnú Afriku, sa stravovala prevažne rastlinnou potravou.

Ako sme spomínali aj vyššie, tím vedcov analyzoval zachované údaje zo zubnej skloviny jednotlivcov. Tí boli nájdení v jaskyni Sterkfontein, neďaleko Johannesburgu. Jaskyňa je súčasťou takzvanej juhoafrickej „kolísky ľudstva“. Oblasť je známa tým, že sa tu zozbieralo množstvo vzoriek raných fosílií predkov.

Výskumníci porovnávali izotopové údaje pravekých ľudí s údajmi zo vzoriek zubov koexistujúcich zvierat, medzi ktorými boli opice, antilopy, hyeny, šakaly a veľké mačky.

Hlavná vedkyňa Tina Lüdeckeová pravidelne cestovala do Južnej Afriky, kde zozbierala potrebné vzorky. Africký inštitút vlastní jaskyňu Sterkfontein.

„Keď zvieratá trávia potravu, biochemické reakcie uprednostňujú takzvaný ľahký izotop dusíka. V dôsledku toho produkty degradácie, ktoré vznikajú v ich tele, obsahujú vysoké podiely dusíka. Vylučovanie týchto ľahkých zlúčenín dusíka močom, stolicou potom zvyšuje pomer takzvaného ťažkého dusíka k tomuto ľahkému dusíku v tele v porovnaní s jedlom, ktoré prijímajú. To znamená, že bylinožravce majú vyšší pomer izotopov dusíka ako rastliny, ktoré konzumujú, zatiaľ čo mäsožravce majú zase vyšší pomer izotopov dusíka ako ich korisť. Preto čím vyšší je pomer ťažkého dusíka k ľahšiemu vo vzorke tkaniva, tým vyššia je trofická poloha organizmu v potravinovej sieti,“ píšu v štúdii. 

V súčasnosti sa pomery izotopov dusíka merajú zo vzoriek organických materiálov, ako sú vlasy, pazúry, kosti a iné. Tieto vzorky môžu pomôcť určiť, aké jedlá organizmy konzumovali. Avšak pri fosílnych materiáloch boli tieto vzorky doposiaľ obmedzené na niekoľko desiatok tisíc rokov. Dôvodom bolo, že organický materiál vo fosíliách časom degradoval.

Nová technika zisťovania 

Tina Lüdeckeová v tejto štúdii však použila novú techniku, ktorú vyvinulo laboratórium Alfreda Martíneza-Garcíu v Inštitúte Maxa Plancka pre chémiu. Táto technika umožňuje merať pomery izotopov dusíka vo fosílnej zubnej sklovine, ktorá je stará milióny rokov. Zubná sklovina je tvrdý a odolný materiál, ktorý dokáže uchovať izotopové pomery veľmi dlhý čas. Preto je vhodná práve na takéto štúdie.

„Tím výskumníkov zistil, že pomery izotopov dusíka v zubnej sklovine australopitekov sa menili, ale boli trvalo nízke, podobné ako u bylinožravcov, a oveľa nižšie ako u súčasných mäsožravcov. Dospeli k záveru, že strava týchto predkov bola variabilná, ale pozostávala prevažne alebo výlučne z rastlinnej stravy. Australopitek preto pravidelne nelovil veľké cicavce ako napríklad neandertálci o niekoľko miliónov rokov neskôr. Zatiaľ čo vedci nemôžu úplne vylúčiť možnosť príležitostnej konzumácie zdrojov živočíšnych bielkovín, ako sú vajcia alebo termity, dôkazy naznačujú, že strava bola prevažne vegetariánska,“ informujú na portáli sciencedaily.com. 

Vedecký tím na čele s Tinou Lüdeckeovou plánuje do budúcna rozšíriť svoj výskum. Chcel by získať omnoho viac údajov. A to z rôznych druhov predkov, ale aj z rôznych časových intervalov. Hlavným cieľom bude preskúmanie iných miest v Južnej Afrike, ale aj v Číne.

„Táto metóda otvára vzrušujúce možnosti na pochopenie ľudskej evolúcie a má potenciál zodpovedať zásadné otázky, napríklad kedy naši predkovia začali začleňovať mäso do svojej stravy. A bol začiatok konzumácie mäsa spojený s nárastom mozgov?“ dodal na záver vedec Alfredo Martínez-García. 

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti