Prekvapivé zistenie: Až 3 000 rokov boli Európania tmavší, ako sa myslelo. Genetická analýza búra zaužívané mýty

Až donedávna ľudia považovali kombináciu svetlej pokožky, modrých očí a blond vlasov medzi Európanmi za pomerne vzácnu. Najnovší výskum ukazuje, že tmavé črty zostali bežnou normou až do doby železnej, oveľa neskôr než vedci predtým predpokladali.

Ľudia, pôvodne z Afriky, mali tmavú pokožku, vlasy a oči. Svetlejšie odtiene sa vyvinuli až po rozšírení do chladnejších severných oblastí Eurázie. Podľa teórie bledšia pokožka lepšie absorbuje ultrafialové žiarenie zo slnka. Toto žiarenie pomáha produkovať vitamín D a poskytuje evolučnú výhodu v oblastiach s menším slnečným svitom.

Informuje o tom web iflscience aj štúdia uverejnená na portáli biorxiv. 

Prekvapujúce zistenia o rozšírení svetlej kože

„Z predchádzajúcich údajov sme objavili prvé výskyty svetlej pokožky približne pred 15 000 rokmi v oblasti Kaukazu,“ uviedol autor štúdie profesor Guido Barbujani. V rozhovore pre IFLScience vysvetlil, že anatolskí farmári ako prví mali svetlú pokožku. Títo farmári sa rozšírili po Európe počas neolitického obdobia a nahradili pôvodné populácie lovcov a zberačov.

„Dovtedy sme si predstavovali tento jav ako natieranie masla na krajec chleba. Vieš, keď vlna masla pokryje celý krajec,“ povedal. Nová štúdia, ešte nerecenzovaná, však odhaľuje niečo iné. „Realita vyzerala inak. Skôr pripomínala leopardiu kožu s občasnými škvrnami svetlej a tmavej pokožky.“

„Prekvapilo nás, že tmavá pokožka pretrvala až do doby železnej. Doba železná znamená mýtické založenie Ríma. Hovoríme o časoch Trójskej vojny,“ dodáva profesor Barbujani.

Genetická analýza odhaľuje prekvapivú históriu

Vedci analyzovali DNA od 348 dávnych ľudí z rôznych miest Eurázie a sledovali zmeny v pigmentácii pokožky, vlasov a očí za posledných 45 000 rokov. „Posun k svetlejšiemu sfarbeniu neprebiehal lineárne v čase ani priestore. Postupoval omnoho pomalšie než vedci očakávali. Polovica skúmaných jedincov mala tmavú alebo strednú farbu pokožky ešte v dobe medenej a železnej,“ píšu autori.

Vedci našli tisíce nových mikróbov v oceánskych hlbinách. 90 % z nich veda ešte nikdy nevidela

„Už predtým sme našli dôkazy o dlhšom pretrvávaní tmavej pokožky v Európe,“ vysvetľuje Barbujani. „Cheddarský muž žil v mezolitickom Anglicku pred približne 10 000 rokmi a mal tmavú pokožku s modrými očami. Nevedeli sme však, že tmavá pokožka vydržala až do doby železnej.“

Postupný vývoj svetlých čŕt u Európanov

Výskum ukázal prevahu tmavých čŕt počas paleolitu, trvajúceho približne od 45 000 do 13 000 rokov pred naším letopočtom. V nasledujúcom mezolitickom období vedci zaznamenali nárast modrookosti v severnej Európe, Francúzsku a Srbsku.

Práve vtedy objavili prvý známy prípad svetlej pokožky, blond vlasov a modrých očí – v genóme 12 000 rokov starého lovca-zberača zo Švédska.

Počas neolitu – od 10 000 do 4 000 rokov pred naším letopočtom – výskumníci našli takmer výlučne tmavú pokožku v celej Eurázii. Iba v severnej Európe identifikovali niekoľko jedincov so svetlou pokožkou. Bronzová doba priniesla „nárast súčasného výskytu modrých očí, blond vlasov a svetlej pokožky“. Túto kombináciu mali štyria jedinci z Anglicka, Maďarska, Estónska a Českej republiky.

Prečo tmavá pokožka v Európe vydržala tak dlho

Genómy z doby železnej (3 000 až 1 700 rokov pred naším letopočtom) ukazujú zmes tmavej, strednej a svetlej pokožky v rôznych častiach Európy a západnej Ázie.

„Našli sme prvý prípad svetlej farby pokožky vo švédskom mezolite. Išlo však iba o jednu vzorku z viac než päťdesiatich,“ uvádzajú autori štúdie. „Zmeny potom nastupovali, ale veľmi pomaly. Až v dobe železnej dosiahla frekvencia svetlej pokožky rovnakú úroveň ako tmavá. Počas väčšiny prehistórie mali Európania prevažne tmavú pokožku.“

Barbujani vysvetľuje neočakávanú odolnosť tmavej pokožky: „Svetlá pokožka prináša výhody tam, kde potrebuješ UV žiarenie na tvorbu vitamínu D. Ak však ľudia jedli ryby, nepotrebovali toľko svetla. Vitamín D získavali priamo z potravy.“

„Takto mohli ľudia s tmavou pokožkou pri správnej strave dobre prosperovať aj v európskom podnebí,“ uzavrel.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti