Prelomový objav: Vedci našli možné stopy života vo vesmíre

Vedci objavili pomocou vesmírneho teleskopu náznaky života na vzdialenej planéte. Tím vedcov z Cambridgeskej univerzity skúmal atmosféru planéty s názvom K2-18b a objavil stopy molekúl, ktoré na Zemi produkujú len jednoduché organizmy. Informuje ČTK.

Ide o druhý a zatiaľ najsľubnejší objav, keď vedci zaznamenali v atmosfére planéty chemické látky spojené so životom pomocou vesmírneho teleskopu Jamesa Webba americkej vesmírnej agentúry NASA. Tím z Cambridgeskej univerzity aj nezávislí astronómovia však zdôrazňujú, že na potvrdenie týchto výsledkov sú potrebné ďalšie údaje.

„Toto je zatiaľ najpresvedčivejší dôkaz, že tam vonku možno existuje život. Môžem realisticky povedať, že tento signál môžeme potvrdiť počas jedného až dvoch rokov,“ uviedol vedúci výskumný pracovník Astronomického inštitútu Cambridgeskej univerzity Nikku Madhusudhan.

Planéta K2-18b je dvaapolkrát väčšia než Zem a nachádza sa 124 svetelných rokov od Slnka. Vesmírny teleskop Jamesa Webba je natoľko výkonný, že dokáže analyzovať chemické zloženie atmosféry planéty na základe svetla, ktoré prechádza z malého červeného Slnka, okolo ktorého obieha.

Molekuly spojené so životom

Skupina z Cambridge zistila, že atmosféra pravdepodobne obsahuje chemickú stopu aspoň jednej z dvoch molekúl spojených so životom: zlúčeniny síry dimethylsulfid (DMS) a dimetyldisulfid. Na Zemi tieto plyny produkuje morský fytoplanktón a baktérie.

Profesor Madhusudhan uviedol, že ho prekvapilo, koľko plynu prístroj rozpoznal počas jediného pozorovania. „Množstvo tohto plynu v atmosfére, ktoré odhadujeme, je tisíckrát vyššie než na Zemi,“ povedal.

„Takže ak je spojenie so živými organizmami skutočné, táto planéta bude prekypovať životom,“ povedal výskumník z Cambridgeskej univerzity. BBC taktiež uviedol, že „ak sa potvrdí, že na K2-18b je život, malo by to v podstate potvrdiť, že život je v galaxii veľmi rozšírený“.

Potvrdenie si vyžaduje ďalšie výskumy

Najnovší objav však zatiaľ prináša aj mnoho nezodpovedaných otázok, ako priznáva tím profesora Madhusudhana. Po prvé, toto zistenie zatiaľ nedosahuje úroveň istoty, ktorá je potrebná na to, aby sa považovalo za vedecký dôkaz. Vedci si musia byť na 99,99999 % istí, že ich výsledky sú správne a nejde o náhodu – vo vedeckej terminológii ide o úroveň päť sigma. Najnovšie výsledky však dosahujú iba tri sigma, teda 99,7 %.

Stále je to však výrazne viac ako výsledok jedna sigma (68 %), ktorý tím dosiahol pred 18 mesiacmi a ktorý bol prijatý so značnou skepsou.

Aj keby tím z Cambridge dosiahol úroveň päť sigma, podľa Catherine Heymansovej z Edinburskej univerzity by to stále nebol presvedčivý dôkaz o existencii života na planéte. „Aj pri tejto istote zostáva otázka, aký je pôvod tohto plynu,“ povedala Heymansová pre BBC. Na Zemi ho produkujú mikroorganizmy v oceáne, ale ani s dokonalými údajmi nemôžeme s istotou povedať, že má biologický pôvod aj na vzdialenej planéte, vysvetlila. „Nevieme, aká iná geologická činnosť by mohla prebiehať na tejto planéte, ktorá by mohla viesť k vzniku týchto molekúl,“ dodala.

S týmto názorom súhlasí aj tím z Cambridge, ktorý v spolupráci s ďalšími skupinami zisťuje, či možno dimetylsulfid (DMS) a dimetyldisulfid vyrobiť v laboratóriu aj neživými procesmi.

Čítaj viac z kategórie: Veda a vesmír