Prelomový objav: Vedci vynašli protijed na oxid uhoľnatý, odstraňuje ho z krvi 60-krát rýchlejšie než kyslíková terapia

Oxid uhoľnatý, známy aj ako „tichý zabijak“, si v Európe každoročne vyžiada stovky až tisíc životov. Napriek tomu, že tento plyn ohrozuje ľudí už celé desaťročia, spôsob jeho liečby sa od začiatku 20. storočia prakticky nezmenil. Informuje o tom portál SME. 

Doteraz lekári používali predovšetkým podávanie kyslíka – buď cez masku, alebo v tlakovej komore. Takýto postup však trvá dlho a neodstraňuje všetky riziká. Mnohí pacienti, ktorí akútnu otravu prežijú, totiž neskôr čelia chronickým zdravotným následkom.

Tento zaužívaný prístup však môže čoskoro narušiť zásadná novinka. Tím amerických výskumníkov predstavil prvý špecifický protijed proti oxidu uhoľnatému. Svoje výsledky publikovali v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences.

Ako funguje bakteriálny proteín

Základom nového liečiva je pozoruhodná schopnosť baktérie Paraburkholderia xenovorans. Tento mikroorganizmus dokáže vo svojom prostredí rozpoznávať aj stopové množstvá oxidu uhoľnatého. Umožňuje mu to bielkovina RcoM, extrémne citlivá na tento plyn.

Vedci túto bielkovinu zobrali a biochemicky upravili. Vznikla molekula s názvom RcoM-HBD-CCC, ktorá v tele pôsobí podobne ako špongia – viaže na seba oxid uhoľnatý, pričom neovplyvňuje obsah kyslíka ani iných dôležitých molekúl v krvi.

Prvé testy na myšiach ukázali, že nový liek dokáže odstrániť polovicu nahromadeného oxidu uhoľnatého z krvi už za menej než jednu minútu. Pre porovnanie: podávanie čistého kyslíka vyžaduje na rovnaký efekt viac než hodinu.

„Zistili sme, že na rozdiel od iných liečebných postupov na báze proteínov táto zlúčenina spôsobuje len minimálne zmeny krvného tlaku, čo bolo mimoriadne zaujímavé zistenie a zvýšilo potenciál klinického využitia tejto novej molekuly,“ uviedol v tlačovej správe vedúci autor výskumu Mark T. Gladwin, MD, dekan Lekárskej fakulty Univerzity v Marylande.

Podľa neho má nový liek potenciál stať sa rýchlou intravenóznou protilátkou, ktorú by mohli používať záchranári nielen v nemocniciach, ale dokonca aj priamo v teréne.

Prečo je oxid uhoľnatý taký nebezpečný

Pri dýchaní za normálnych okolností kyslík obsadzuje molekuly hemoglobínu v červených krvinkách a následne sa rozvádza do celého tela. Oxid uhoľnatý však dokáže s hemoglobínom súťažiť oveľa efektívnejšie než kyslík.

Ak sa človek nadýcha tohto plynu, jeho krvinky rýchlo zaplní CO, čím blokuje prísun kyslíka do tkanív. Medzi prvé príznaky patria bolesti hlavy, únava, závraty či zmätenosť. Pri vyššej expozícii sa pridávajú bolesti brucha, dýchavičnosť a v ťažkých prípadoch nastáva poškodenie nervového systému, srdca alebo smrť.

Nebezpečenstvo znásobuje aj to, že symptómy sú často mätúce a podobajú sa iným ochoreniam, čo vedie k oneskorenej diagnóze. Chronické vystavenie menším dávkam môže spôsobiť poruchy koncentrácie, podráždenosť, depresie alebo iracionálne správanie.

Najčastejšie k otravám dochádza v domácnostiach so zle udržiavanými kotlami, sporákmi, ohrievačmi vody či systémami kúrenia. Riziko predstavujú aj upchaté komíny, spaľovanie paliva v uzavretých priestoroch, zablokované výfuky automobilov či fajčenie v interiéri.

Kam smeruje ďalší výskum

Výsledky doterajších pokusov sú povzbudivé, no vedcov čaká ešte dlhá cesta. Molekula RcoM-HBD-CCC zatiaľ prešla len predklinickými skúškami. Nasledovať budú ďalšie testy na zvieratách, ktoré by mali pripraviť pôdu na overenie účinnosti u ľudí.

„Táto molekula by mohla zmeniť spôsob liečby, pretože dokáže priamo a rýchlo odstrániť oxid uhoľnatý z tela s tak nízkym rizikom vedľajších účinkov,“ vysvetľuje spoluautor výskumu Jason J. Rose. Vedci zároveň predpokladajú, že potenciál bielkoviny sa nemusí obmedzovať len na otravy oxidom uhoľnatým. V budúcnosti by mohla pomôcť aj pri liečbe závažnej anémie alebo hemoragického šoku spôsobeného masívnou stratou krvi.

Prelom v urgentnej medicíne?

Hoci je objav ešte v ranom štádiu, už teraz vzbudzuje pozornosť odborníkov. Ak sa potvrdí bezpečnosť a účinnosť u ľudí, záchranári by v rukách získali nástroj, ktorý by mohol dramaticky znížiť počet obetí oxidu uhoľnatého. Nová liečba by totiž po prvý raz nepracovala iba s podporou kyslíka, ale dokázala by cielene odstrániť samotnú príčinu – jedovatý plyn, ktorý sa naviazal na hemoglobín.

Ak sa tento prístup podarí pretaviť do klinickej praxe, medicína by po viac než storočí dostala do rúk skutočný protijed proti „tichému zabijakovi“.

Čítaj viac z kategórie: Veda a vesmír