Prezident v pasci: November rozhodne, či bude Donald Trump vládnuť alebo sa z neho stane „chromá kačica“ (ANALÝZA)

Keď Donald Trump 28. februára spoločne s Izraelom započal „vojenskú operáciu“ (rozumej vojnu) proti Iránu, pravdepodobne nepočítal s tým, že sa o mesiac neskôr stane jedným z najmenej populárnych amerických prezidentov v modernej histórii. No presne to sa stalo.

A zatiaľ čo sa Biely dom snaží predať príbeh o víťaznej vojne, americkí voliči riešia niečo omnoho prízemnejšie: ceny benzínu, potravín a hypotekárne úroky. Práve tieto problémy môžu v novembri 2026 prepísať politickú mapu Spojených štátov.

V americkej politike existuje pomyselný zákon, ktorý hovorí, že strana prezidenta takmer vždy stráca mandáty v takzvaných „midterm“ voľbách, teda v kongresových voľbách v polovici prezidentského funkčného obdobia.

Tieto voľby sa konajú každé dva roky a rozhoduje sa v nich o všetkých 435 kreslách v Snemovni reprezentantov a približne tretine zo 100 kresiel v Senáte. Ak prezidentova strana stratí väčšinu hoci len v jednej z komôr, jeho legislatívna agenda sa de facto zastaví.

Dokonca sa môže stať terčom ústavnej obžaloby (impeachmentu). V praxi to znamená, že prezident síce zostáva v úrade, ale jeho skutočná moc sa dramaticky zmenší.

Pre Trumpa je situácia obzvlášť nebezpečná. Republikáni v súčasnosti kontrolujú obe komory Kongresu len tesnou väčšinou a každý stratený mandát sa počíta. Ak by Demokrati v novembri prevzali kontrolu nad Snemovňou reprezentantov, stačilo by im na to získať minimálne tri kreslá navyše, Trumpova schopnosť presadzovať akúkoľvek legislatívu by sa prakticky skončila.

Čísla, ktoré Biely dom nechce vidieť

Údaje z posledných prieskumov verejnej mienky kreslia pre Trumpa mimoriadne ponurý obraz. Podľa najnovšieho prieskumu agentúry Reuters/Ipsos z konca marca klesla Trumpova spokojnosť s riadením ekonomiky na historické minimum 29 percent. Ide o horšie číslo, než kedykoľvek dosiahol jeho predchodca Joe Biden, ktorý bol za svoju ekonomickú politiku kritizovaný intenzívne.

Analytická platforma Silver Bulletin, ktorú vedie renomovaný štatistik Nate Silver, zaznamenala k 29. marcu 2026 Trumpov čistý index popularity (pomer spokojných a nespokojných voličov) na úrovni mínus 16,7 bodu. Ide o najhoršie číslo jeho druhého funkčného obdobia.

Prieskum agentúry Morning Consult z 20. až 22. marca ukazuje, že voliči sú o 11 percentuálnych bodov viac naklonení vyjadriť nespokojnosť (54 %) než spokojnosť (43 %) s Trumpovým výkonom. Ešte závažnejšie je, že Trump stratil svoju poslednú silnú pozíciu.

Podľa prieskumov agentúry Strength in Numbers/Verasight z marca 2026 je jeho čistá spokojnosť v oblasti bezpečnosti hraníc, kedysi jeho najsilnejšej téme, po prvý raz v záporných číslach.

Vojna, ktorú si nikto nepýtal

Kľúčovým faktorom Trumpovho politického pádu je vojna v Iráne. Podľa prieskumu televízie CNN takmer 60 percent Američanov nesúhlasí s vojenským zásahom. Ešte výpovednejší je údaj z prieskumu agentúry Reuters, podľa ktorého vojnu schvaľuje len približne štvrtina všetkých Američanov.

A čo je pre Trumpa obzvlášť varovné, podporu vojne vyjadruje len 55 percent republikánov, čo je na americké pomery nezvyčajne nízke číslo v situácii, keď ich vlastný prezident konflikt spustil.

Historická skúsenosť ukazuje, že vojny americkým prezidentom spočiatku zvyčajne prinášajú vlnu solidarity, takzvaný „efekt zhromaždenia sa okolo vlajky“. George W. Bush po útokoch z 11. septembra 2001 dosiahol 90-percentnú popularitu. Pri Trumpovej vojne v Iráne sa však tento efekt vôbec neprejavil. Ako konštatuje analytická správa stanice NPR, ide o bezprecedentnú situáciu v moderných amerických dejinách.

Problém nie je len v samotnej vojne. Vojna v Iráne spustila uzavretie Hormuzského prielivu, ktorým preteká približne pätina celosvetovej produkcie ropy. Cena ropy vyletela zo 67 dolárov za barel pred vojnou na viac ako 100 dolárov.

Ceny benzínu v USA stúpli v priemere o takmer 80 centov za galón, čo podľa výpočtov vedcov zo Stanfordovej univerzity (SIEPR) znamená, že priemerná americká domácnosť zaplatí za benzín tento rok o 857 dolárov viac.

Republikáni proti sebe

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie