Príbehy z ruskej továrne na mučenie: „Išlo o miesto, ktoré sa podobalo koncentračnému táboru,“ tvrdí novinár

V uplynulých dňoch sa odohrala najväčšia výmena vojnových zajatcov medzi Ukrajinou a Ruskom od začiatku vojny – na slobodu sa dostalo po tisíc ľudí z každej strany. Kým verejnosť oslavuje návraty vojakov a civilistov, čoraz viac sa ozývajú hlasy tých, ktorí márne čakajú na prepustenie svojich blízkych.

„Súčasťou poslednej výmeny neboli žiadni bojovníci pluku Azov,“ upozornil veliteľ Národnej gardy Denys Prokopenko. Podľa neho sa ukrajinské orgány o ich návrat nezaujímajú.

Podobnú výčitku vyslovil aj ukrajinský novinár Stanislav Asejev, ktorého v minulosti väznili v notoricky známej donbaskej väznici Izolácia. „Zoznam rukojemníkov, ktorý som v januári 2020 odovzdal prezidentovi Zelenskému, zostal len zoznamom,“ napísal. Ich mená síce figurovali na zoznamoch výmen, no dvere slobody sa pre nich stále neotvorili, píše portál Seznam Zprávy.

Zatiaľ čo sa Ukrajina usiluje o návrat svojich vojakov, niektorí bývalí väzni a ich príbuzní poukazujú na nerovnaký prístup. Podľa nich sa pri vyjednávaniach uprednostňujú známe prípady alebo osoby s mediálnou podporou, zatiaľ čo civilisti a politickí väzni bez zastúpenia ostávajú mimo záujmu.

Továreň na mučenie

Zariadenie Izolácia vzniklo v areáli bývalého závodu na výrobu izolácií v Donecku, ktorý v roku 2014 ovládli proruské sily. Tie ho premenili na vojenskú základňu a pivnice upravili na cely a mučiarne. Práve tam prežil Asejev 28 mesiacov, dodáva Seznam Zprávy.

„Išlo o miesto, ktoré sa podobalo koncentračnému táboru, kde bolo na dennom poriadku mučenie, ponižovanie, znásilňovanie a nútená ťažká fyzická práca,“ uviedol vo svojej výpovedi pre Harvard International Review v roku 2020.

Najbrutálnejšou metódou bolo elektrické mučenie – obete boli vyzlečené donaha, spútané, poliate vodou a napojené na vojenský telefón. Tieto praktiky sa uplatňovali bez ohľadu na vek či pohlavie. V kombinácii s psychickým terorom, neustálym sledovaním a zákazom vypnutia svetla v noci tvorili systém cieľavedomého ničenia ľudskej dôstojnosti.

Viacerí svedkovia opísali aj nútenú prácu, odmietnutie základnej zdravotnej starostlivosti či izoláciu od vonkajšieho sveta. V takýchto podmienkach boli väzni držaní niekoľko rokov bez prístupu k spravodlivému súdu alebo právnej pomoci.

Z Izolácie do kolónie

Dnes sa mnohí z týchto väzňov nachádzajú v trestaneckej kolónii č. 32 v Makijivke, známej prísnym režimom a lokalizovanej v ruskej okupovanej časti Donbasu. „Ide o miesto, kde sú najčastejšie zadržiavaní politickí väzni,“ upozorňuje Asejev na Facebooku. Mnohí z nich údajne spolupracovali s ukrajinskými tajnými službami – a hoci boli zaradení do výmenných zoznamov, dodnes ostávajú za mrežami.

Táto ignorancia vyvoláva otázky o tom, aký postoj má ukrajinský štát k vlastným občanom, ktorí boli unesení, mučení a dodnes zadržiavaní na okupovanom území. „Dĺžka zajatia je objektívnym meradlom, a ak štát vracia späť civilistov, je absolútne neprijateľné ignorovať tých, ktorí boli zadržiavaní najdlhšie,“ zdôrazňuje novinár.

Zároveň pripomína, že niektorí zadržaní sú v zajatí už viac ako osem rokov. „Neviem, či v jedenásťročnej histórii tejto vojny existuje niekto, kto by bol väznený dlhšie,“ napísal.

Zodpovednosť a zabudnutie

Za zločiny v Izolácii bol minulý rok odsúdený jej bývalý šéf Denis Kulikovskij. V Kyjeve dostal 15 rokov väzenia za terorizmus a kruté zaobchádzanie s väzňami. Podľa svedkov sám osobne riadil mučenia a používal aj psychologický teror, napríklad predstierané popravy.

„Kulikovskij mal odsúdiť množstvo väzňov na mučenie, pričom sa na ňom v mnohých prípadoch podieľal aj on sám,“ uviedol Asejev.

Napriek týmto rozsudkom zostáva osud mnohých väzňov bez povšimnutia. „Niet pochýb, že pre Rusko títo ľudia nič neznamenajú. Kľúčová otázka však znie, či niečo znamenajú pre svoj vlastný štát,“ uzatvára Asejev.

V čase, keď svet sleduje vojnové výmeny ako symbol humanizmu, sa v tieni oslavných správ skrývajú mená a tváre tých, na ktorých sa zabudlo. Pre nich sa sloboda nestala realitou, ale pokračujúcim bojom o pripomenutie svojej existencie.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie