Priemerná mzda je 1 569 eur: Viac ako polovica Slovákov na ňu nedosiahne, zaostávame za Čechmi aj Poliakmi

Priemerná mzda na Slovensku síce v treťom štvrťroku 2025 dosiahla 1 569 eur, no toto číslo v praxi poriadne skresľuje úzka skupina ľudí s extrémne vysokými platmi.

Oveľa úprimnejší pohľad na realitu ponúka medián, teda skutočný stred mzdového rebríčka, ktorý predstavoval len 1 521 eur. To v praxi znamená, že presne polovica všetkých pracujúcich Slovákov na spomínaný priemer vôbec nedosiahne a zarába menej. 

Priepasť medzi ľuďmi sa naplno ukazuje až pri pohľade na oba konce rebríčka. Kým najlepšie zarábajúca desatina zamestnancov poberá viac ako 2 842 eur, na opačnej strane stojí rovnakých desať percent ľudí, ktorých hrubý príjem neprekročí ani hranicu 875 eur.

Štatistický priemer tak skôr prekrýva fakt, že slovenský trh práce je rozdelený na svet nadštandardne platených špecialistov a svet ľudí s príjmami, ktoré ledva dokážu pokryť svoje základné životné potreby.

Priemer ťahá nahor Bratislava a IT sektor

Hoci priemerná mzda medziročne stúpla o 5,7 % (+85 eur), peňaženky Slovákov reálne pocítili len mierne zlepšenie. Po započítaní inflácie sa kúpyschopnosť zvýšila iba o 1,3 %, čo podľa portálu Peniaze.sk predstavuje jeden z najslabších rastov za posledné dva roky.

Celoslovenský priemer navyše zásadne deformuje Bratislava s priemerným platom 1 866 eur, zatiaľ čo regióny ako Prešovský kraj zaostávajú s úrovňou len 1 252 eur. Ako uvádza Techbyte.sk, bez vplyvu hlavného mesta by bol oficiálny priemer oveľa bližšie k nižšej realite slovenských regiónov.

Pozitívnou správou však zostáva, že priemerný zárobok prvýkrát v histórii prekonal hranicu 1 000 eur vo všetkých odvetviach hospodárstva. Tradičnými lídrami sú  IT sektor, financie a energetika s platmi nad 2 500 eur, kým na opačnom konci spektra sa nachádzajú  gastrosektor a ubytovacie služby, ktoré túto tisíceurovú hranicu prekročili len veľmi tesne.

Každý štvrtý Slovák zarába 1 200 až 1 600 eur

Približne štvrtina všetkých zamestnancov na Slovensku zarába v rozpätí od 1 200 do 1 600 eur v hrubom, zatiaľ čo približne 4 % ľudí pracujú za minimálnu mzdu na úrovni 816 eur. Podľa údajov portálu Worki.sk sa mzdové nožnice v jednotlivých odvetviach otvárajú nerovnomerne.

Najrýchlejší nárast o viac ako 11 % pocítili pracovníci v gastre a ubytovaní, kým školstvo s nárastom necelých dvoch percent výrazne zaostalo.

Tvrdou realitou je však vplyv stále vysokej  inflácie, kvôli ktorej zamestnanci v niektorých sektoroch reálne schudobneli. Najviac sa to dotklo odborných a vedeckých činností, kde kúpyschopnosť klesla o 2,4 %. Pokles pocítili aj ľudia pracujúci v kultúre či administratíve. Prírastky na ich výplatných páskach totiž podľa údajov Štatistického úradu SR nedokázali držať krok s priebežným zvyšovaním cien tovarov a služieb na Slovensku. 

zdroj: Worki.cz

Najlepšie a najhoršie platené zamestnania

Mzdový rebríček na Slovensku jasne definujú extrémy. Na jeho vrchole stoja riadiaci letovej prevádzky, lekári špecialisti a IT manažéri, ktorých stredový plat prekračuje hranicu 4 000 eur. Do kategórie nad 3 000 eur patria aj volení zástupcovia samospráv či softvéroví vývojári. Na opačnom konci s príjmom do 950 eur zostávajú profesie ako pomocníci v kuchyni, upratovačky, čašníci či pomocní pracovníci na stavbách.

Vysoká škola pridá v priemere 741 eur mesačne

Ako silný katalyzátor príjmu funguje úroveň vzdelania. Keďže vysokoškolský titul prináša v priemere o 741 eur mesačne viac. Kým stredoškoláci zarábajú priemerne 1 608 eur, vysokoškolsky vzdelaní pracovníci dosahujú úroveň 2 350 eur. Približne 61 % zamestnancov má stredoškolské vzdelanie, zatiaľ čo vysokoškolský titul vlastní 35 % pracujúcich. Tento rozdiel je viditeľný už pri štarte kariéry, kde nástupný plat vysokoškoláka prevyšuje mzdu stredoškoláka o viac ako 400 eur.

Zaujímavým fenoménom sú však technické profesie, kde prax a odborná škola niekedy porážajú akademický titul. Príkladom sú mechanici a opravári motorových vozidiel, ktorí so strednou školou zarábajú o 131 eur viac než ich kolegovia s vysokou školou. Podobne sú na tom aj elektromontéri, kde rozdiel v prospech stredoškolákov predstavuje 108 eur.

Ako sú na tom mzdy v regióne V4

V porovnaní s ostatnými krajinami Vyšehradskej štvorky Slovensko v mzdovej úrovni zaostáva. Podľa údajov Eurostatu za rok 2024 (celoročné dáta za rok 2025 pre tieto krajiny zatiaľ nie sú k dispozícii) bola priemerná ročná hrubá mzda v Česku 23 998 eur (v prepočte zhruba 2 000 eur mesačne), v Poľsku 21 246 eur (približne 1 770 eur mesačne) a v Maďarsku 18 461 eur (približne 1 538 eur mesačne).

Slovensko sa s ročnou mzdou 20 287 eur (zhruba 1 690 eur mesačne podľa Eurostatu za 2024) umiestnilo na 23. mieste z 26 krajín EÚ, pred Maďarskom, ale za Českom aj Poľskom. Priemer EÚ bol 39 808 eur ročne, teda takmer dvojnásobok slovenskej úrovne.

zdroj: Eurostat

Pre investorov rozhodujúcich o umiestnení výroby v konkrétnej európskej krajine sú však rozhodujúce celkové náklady práce, nielen hrubá mzda. Tie zahŕňajú aj odvody zamestnávateľa, ktoré sú na Slovensku po konsolidácii v roku 2026 výrazne vyššie. V kombinácii s rastúcimi cenami energií to podľa RÚZ a SOPK znižuje konkurencieschopnosť Slovenska voči susedným krajinám.

Muži zarábajú o 16 % viac ako ženy

V porovnaní s krajinami Vyšehradskej štvorky Slovensko mzdovo zaostáva a v rámci celej Európskej únie sa nachádza až na 23. mieste. Priemerná ročná mzda u nás dosahuje približne 20 287 eur, čo je síce viac ako v Maďarsku, no výrazne menej než v Česku či Poľsku. Pre investorov sú však kľúčové celkové náklady práce, ktoré sú na Slovensku kvôli vysokým odvodom po konsolidácii v roku 2026 značne nevýhodné.

Výrazný vplyv na výšku platu má aj vlastníctvo firmy, pričom zahraničné spoločnosti platia podstatne viac ako tie domáce. Najväčšie rozdiely vidieť na riadiacich pozíciách, kde generálni riaditelia v medzinárodných firmách zarábajú v priemere o 3 437 eur mesačne viac. Z dát tiež vyplýva, že lepšie platení zamestnanci sú lojálnejší – kým u ľudí s platom nad 2 000 eur odchádza z práce len 2,38 % zamestnancov, pri nízkych mzdách do 800 eur je miera odchodov až 6,5 %.

K mzdovej nerovnosti sa vyjadrila aj analytička Ivana Kristofčáková zo spoločnosti Trexima: „Namiesto všeobecného porovnávania priemerných mesačných hrubých miezd vieme sledovať aj to, ako sú ženy a muži odmeňovaní na rovnakej pracovnej pozícii a u totožného zamestnávateľa. Práve na takýto prístup sa zameriava aj nová smernica EÚ o transparentnosti v odmeňovaní.“

Lepšie platení zamestnanci odchádzajú menej

Dáta potvrdzujú priamu úmeru medzi výškou platu a lojalitou k zamestnávateľovi. Kým u ľudí s príjmom nad 2 000 eur dosahuje miera odchodov len 2,38 %, pri nízkopríjmových skupinách so mzdou do 800 eur je fluktuácia až 6,5 %.

Celkovo však slovenský trh práce koncom roka 2025 mierne rástol, keďže počet novoprijatých zamestnancov prevýšil počet tých, ktorí z pracovného pomeru vystúpili. Najväčší pohyb v zamestnaní prirodzene vykazujú mladí ľudia do 20 rokov – do práce nastúpilo 57 % a odišlo 23 % z nich.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska