PRIESKUM: PS na čele rebríčka, Smeru a Hlasu neuškodila „kriedová revolúcia“ ani exekúcia

Politická scéna na Slovensku zažíva turbulentné obdobie, v ktorom sa škandály, vnútrokoaličné napätia aj osobné kauzy politických lídrov striedajú doslova z týždňa na týždeň. Napriek tomu najnovší reprezentatívny prieskum agentúry SCIO naznačuje, že voliči dvoch kľúčových koaličných strán zostávajú stabilní a aktuálne otrasy nimi citeľne nepohli. Agentúra to uviedla v tlačovej správe.

Výsledky zberu z 10. až 14. novembra 2025 ukazujú, že v porovnaní s októbrom sa politické preferencie Smeru a Hlasu prakticky nezmenili, pričom pri oboch možno pozorovať mierny nárast v rámci štatistickej odchýlky.

V období, keď politický priestor zapĺňajú témy ako „kriedová revolúcia“ či zablokovanie účtu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka exekútorom, sa očakávalo výraznejšie kolísanie nálad medzi voličmi.

Prieskum však tento predpoklad nepotvrdil a analytici upozorňujú na pretrvávajúcu lojalitu, ktorá sa zdá byť silnejšia než odpor občianskej verejnosti. Podobne ani vynútená demisia podpredsedu vlády Petra Kmeca z Hlasu podľa dát SCIO nezapríčinila citeľný pokles podpory strany.

Tento jav otvára otázku, do akej miery voliči reagujú na kauzy a politické zvraty a do akej miery ich rozhodovanie ovplyvňuje rétorika jednotlivých lídrov. Hlavný analytik SCIO Martin Klus v tejto súvislosti upozorňuje na zaujímavý vzorec správania, ktorý môže určovať dynamiku slovenskej politiky v nasledujúcich mesiacoch.

Rétorika o „komplote“ môže mobilizovať voličov

Najnovší prieskum agentúry SCIO, zrealizovaný na reprezentatívnej vzorke tisíc respondentov od 10. do 14. novembra 2025, prináša jasný signál: októbrové udalosti nezmenili politické preferencie voličov Smeru ani Hlasu. Podľa dát sa pri oboch stranách dokonca objavil mierny nárast v rámci štatistickej odchýlky.

Hlavný analytik SCIO Martin Klus upozorňuje, že komunikácia lídrov môže byť kľúčovým faktorom stability ich podpory. „Zdá sa, že rétorika smerujúca k roli obete komplotu zafungovala smerom k ich voličom rovnako v prípade Roberta Fica v tzv. kriedovej kauze, ako aj Matúša Šutaja Eštoka v prípade jeho zablokovania účtu exekútorom,“ vysvetľuje.

Prieskum zachytil aj situáciu okolo podpredsedu vlády Petra Kmeca z Hlasu, ktorý sa musel porúčať zo svojej pozície. Podľa Klusa však voličov neodradil. „Vzhľadom na avizovanú rozhodnosť predsedu vlády aj zmierlivú reakciu predsedu Hlasu môžu voliči oboch strán celú vec nakoniec vyhodnotiť ako zodpovedný prístup všetkých zainteresovaných,“ dodáva.

Zaujímavý vývoj priniesol aj pohyb preferencií KDH. Po jednorazovom poklese, ktorý podľa SCIO súvisel so zmenou ústavy, sa hnutie vrátilo na takmer pôvodné hodnoty. Výkyv tak podľa výsledkov pôsobil skôr ako krátkodobá reakcia na intenzívnu verejnú diskusiu.

zdroj: SCIO

Strana Právo na pravdu padla po tom, čo z výstupov zmizlo meno Zoroslava Kollára

Agentúra SCIO pri aktuálnom prieskume prvýkrát neuviedla pri strane Právo na pravdu meno zakladateľa Zoroslava Kollára, ktoré sa doteraz objavovalo v zátvorke. Podľa výsledkov to viedlo k poklesu preferencií. Klus hodnotí situáciu jednoznačne: „Svedčí to o tom, že poznateľnosť značky je v tomto prípade ešte pomerne výrazne nižšia, ako osoba lídra.“

Z prieskumu vyplýva, že slovenskí voliči naďalej kladú väčší dôraz na osobnosti než na samotné stranícke značky. Stabilita koaličných strán napriek sérii káuz naznačuje, že ich jadro voličov reaguje skôr na komunikáciu lídrov než na samotné udalosti. To môže v nasledujúcich mesiacoch výrazne ovplyvniť dynamiku celej koalície aj opozície.

Odkaz Nežnej revolúcie

Podľa exkluzívneho prieskumu agentúry SCIO pre Startitup viac ako 56 % voličov Roberta Fica vníma Nežnú revolúciu negatívne. Tento výsledok je výrazný vzhľadom na historický význam 17. novembra, keď Slovensko oslavuje pád komunistického režimu. Na druhej strane, v celej populácii je sentiment pozitívny – viac než 70 % Slovákov považuje Nežnú revolúciu za pozitívnu udalosť.

Konkrétne 27 % opýtaných hodnotí revolúciu ako „veľmi pozitívnu“ a 44,8 % ju označilo ako „pozitívnu“. Naopak, 19,9 % respondentov ju vníma negatívne a 8,3 % ako „veľmi negatívnu“.

Prieskum tiež ukázal rozdiely podľa pohlavia. Muži sú voči Nežnej revolúcii výrazne optimistickejší: 33,9 % z nich ju považuje za „veľmi pozitívnu“, zatiaľ čo u žien je toto silné hodnotenie len na úrovni 20,5 %. Ženy prejavujú vyššiu mieru negatívneho vnímania – 23,6 % ju označilo za negatívnu, čo je výrazne viac než u mužov (15,9 %).

V rozdieloch medzi straníckymi voličmi je kontrasť tiež výrazná. Kým voliči Smeru-SD dominujú negatívnym hodnotením, u voličov Hlasu-SD prevažuje pozitívny postoj – 58,5 % ich voličov vníma revolúciu ako pozitívnu, zatiaľ čo len 24,6 % ju označilo za negatívnu a 7,7 % ako veľmi negatívnu. Voliči SNS sú ešte viac polarizovaní, pričom viac než polovica z nich vníma revolúciu negatívne alebo veľmi negatívne.

„Cenu slobody pozná ten, komu zastavili príchod vzduchu.“ Osobnosti Novembra '89 spomínajú na Nežnú revolúciu

Prieskum tiež skúmal vnímanie podľa veku. Mladšie generácie (18–39 rokov) prejavujú najväčší optimizmus – napríklad skupina 30–39 rokov dosahuje 82,7 % pozitívne odpovede.  Na druhej strane, u starších ľudí (60+) je sentiment viac rozdelený: 58,8 % ich hodnotí Nežnú revolúciu pozitívne, no až 40,5 % ju vníma negatívne alebo veľmi negatívne.

Hlavný analytik SCIO, Martin Klus, v komentári k prieskumu vyzdvihuje, že napriek polarizácii spoločnosti je prevažná väčšina občanov stále „veľmi širokospektrálne pozitívna“ voči 17. novembru.

Čítaj viac z kategórie: Politika