PRIESKUM: Vyše 50 % Slovákov rieši bolesť užívaním liekov. Sú aj lepšie riešenia, varujú odborníci

Viac ako polovica ľudí na Slovensku siaha pri bolestiach automaticky po voľnopredajných liekoch. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu spoločnosti Kompava, ktorý ukazuje, že bolesť chrbta, kĺbov a hlavy patrí medzi najčastejšie problémy, s akými sa Slováci stretávajú.

Hoci lieky poskytujú rýchlu úľavu, odborníci upozorňujú, že iba potláčajú signál tela, nie jeho príčinu.

Bolesť je podľa odborníkov varovaním, že organizmus niečo zaťažuje alebo v ňom prebieha problém, ktorý si vyžaduje pozornosť.

„Prvým krokom pri bolesti by tak nemalo byť jej okamžité potlačenie, ale snaha pochopiť, prečo vznikla. Liek síce pomôže dočasne – utlmí signál, ale príčina zostáva. Je to ako keď prelepíme blikajúcu kontrolku v aute. Chvíľu je pokoj, ale problém sa môže prehĺbiť,“ opisuje Martin Minárech, odborník na výživu a fyzioterapeut spoločnosti Kompava.

Ženy siahajú po liekoch častejšie, muži nechávajú bolesť odznieť

Prieskum ukázal, že až 52,2 % Slovákov rieši bolesť užívaním liekov. Tento spôsob preferujú najmä ženy (58,7 %), zatiaľ čo u mužov je to 45,2 %. Najviac takto postupujú obyvatelia väčších miest a ľudia nad 40 rokov. Najčastejšie ide o obyvateľov Košického, Nitrianskeho a Bratislavského kraja, kým najmenej liekov užívajú ľudia v trenčianskom regióne.

Podľa Martina Minárecha má krátkodobé užívanie liekov opodstatnenie najmä pri akútnej bolesti – napríklad po úraze alebo počas zápalových procesov. Pri dlhodobejších ťažkostiach však odporúča pozrieť sa na problém komplexne.

„Napríklad fyzioterapia a pohyb riešia príčinu v pohybovom aparáte, zlepšujú cirkuláciu a regeneráciu tkanív. Pomôžu aj masáže, cielené cvičenie, úprava držania tela či doplnenie chýbajúcich živín, ako magnézium, kolagén, omega-3 mastné kyseliny alebo protizápalové látky,“ vysvetľuje. Zároveň dodáva, že 18 % respondentov už dnes uprednostňuje takéto postupy – masáže, fyzioterapiu či výživové doplnky.

zdroj: Unsplash/Kristine Wook

Každý piaty človek (najmä muži – 23,1 %) si vyberá opačný prístup a necháva bolesť odznieť bez zásahu. Podľa Minárecha môže byť tento prístup v poriadku, pokiaľ ide o bolesti po preťažení či krátkodobú únavu.

„Ak ide o krátkodobé preťaženie svalov po cvičení, turistike alebo menšiu bolesť, ktorú vieme presne zaradiť. Vtedy telo len potrebuje čas na regeneráciu,“ povedal. Riziko však nastáva, keď sa bolesť vracia, prehlbuje alebo trvá pridlho: „Ak budeme bolesť ignorovať, telo si zapamätá bolestivý vzorec a nervový systém sa stane precitlivený. Postupne sa z akútnej bolesti môže stať chronická.“

Najrozšírenejšie bolesti

Najčastejším problémom sú bolesti chrbta a kĺbov. Týkajú sa 51,6 % Slovákov, pričom silnejšie zasahujú ženy (54,3 %) ako mužov (48,8 %). Výskyt týchto bolestí rastie s vekom – medzi mladými do 30 rokov ich má tretina opýtaných, no po štyridsiatke už viac ako polovica a po šesťdesiatke až takmer dve tretiny.

Ďalšou významnou skupinou problémov sú bolesti hlavy a migrény, ktoré trápia viac ako štvrtinu ľudí (27,1 %). V tomto prípade ide najmä o mladšie ročníky – v kategórii 18 až 29 rokov sa bolesti hlavy vyskytujú až u 44,8 % opýtaných. Ženy nimi trpia výrazne častejšie než muži.

Ako upozorňuje portál Reliant Medical Group, na liekoch proti bolesti nie je nič zlé, no nie každý si dá pozor a môže užiť priveľa liekov. Dôležité je čítať si príbalové letáky. Napríklad populárny ibu*rofén je známy ako protizápalový liek. Bolesti síce utlmí, no vedľajšie účinky vedia byť hrozivé. 

Portál uvádza, že pacienti môžu pocítiť tieto vedľajšie účinky: žalúdočné ťažkosti, pálenie záhy alebo vredy, poškodenie obličiek, ľahká tvorba modrín alebo krvácanie, alergické reakcie, poškodenie pečene, zvýšené riziko srdcových problémov. Zvýšené riziko srdcových problémov

Prevencia ako kľúč

Podľa odborníkov sa dá veľkej časti bolestí predchádzať vhodnou starostlivosťou o telo. „Najdôležitejšie je rozumieť svojmu telu a starať sa oň priebežne, nie až keď sa ozve problém,“ pripomína Minárech. Za zásadné považuje pravidelný pohyb v primeranom množstve – či už ide o chôdzu, strečing, plávanie alebo cvičenie pod dohľadom fyzioterapeuta. Sedavý spôsob života totiž podporuje skracovanie svalov, tuhnutie kĺbov a zhoršený krvný obeh.

Dôležitú úlohu zohráva aj strava bohatá na protizápalové potraviny. Minárech pripomína, že zápaly v tele často súvisia s nadmernou konzumáciou cukru a spracovaných jedál, ako aj s nedostatkom niektorých živín. „Preto odporúčam zaradiť do jedálnička protizápalové potraviny, napríklad ryby, olivový olej, zeleninu, bobuľové ovocie, kurkumín alebo zelený čaj,“ uvádza.

K tomu všetkému sa pridáva kvalitný spánok a efektívne zvládanie stresu. Vysoká hladina kortizolu brzdí regeneráciu a zosilňuje vnímanie bolesti. Preto sú dôležité aj krátke prestávky počas dňa, dýchacie techniky či pobyt v prírode. „A napokon platí, že treba počúvať svoje telo. Keď cítime napätie v šiji, pnutie v krížoch alebo únavu, je to signál na krátku pauzu,“ uzatvára odborník.

Prieskum bol realizovaný agentúrou MNForce na vzorke 1 000 respondentov a predstavuje reprezentatívny obraz toho, ako Slováci pristupujú k bolesti a jej liečbe. 

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti