Prvý nález žalúdka dinosaura v histórii: Vedci odkryli prekvapivé tajomstvá stravy obrovských sauropodov

Kráčaš po ulici a zrazu vidíš zviera vysoké ako trojposchodový dom. Je dlhé ako autobus a ťažké ako desať slonov naraz. Práve takto vyzerali sauropody – dlhokrké dinosaury, ktorých mená ako Brontosaurus či Brachiosaurus si určite pamätáš z detstva. Viac ako storočie si vedci mysleli, že tieto obrovské stvorenia jedli len rastliny, ale nikdy na to nemali priamy dôkaz. Až doteraz. 

V odľahlej časti Austrálie paleontológovia objavili niečo, čo mení naše chápanie týchto prehistorických gigantov. Našli sauropoda s obsahom žalúdka – prvý taký nález v histórii vedy. Tento dinosaurus dostal prezývku Judy a jeho posledné jedlo nám konečne odhalilo, ako skutočne žili najväčšie suchozemské zvieratá všetkých čias. Informuje o tom web The Conversation a štúdia uverejnená na portáli Cell. 

Vládcovia pravekého sveta

Sauropody neboli len akékoľvek dinosaury – tieto skutočné kolosy dominovali našej planéte neuveriteľných 130 miliónov rokov. Celú dobu jurskej a kriedovej periódy, až kým nevyhynuli spolu s ostatnými dinosaurmi pred 66 miliónmi rokov. 

Už keď vedci v 70. rokoch 19. storočia našli prvé kompletné kostry sauropodov, vedeli, že tieto zvieratá museli jesť rastliny. Dôvody mali celkom logické – ich zuby mali príliš jednoduché na trhanie mäsa alebo lámanie kostí. Ich malé mozgy a pomalý pohyb im nedovoľovali predbehnúť alebo prehryznúť korisť. A hlavne, na udržanie takých obrovských tiel museli jesť často a veľa. To si vyžadovalo spoľahlivý a dostupný zdroj potravy. A čo je spoľahlivejšie ako rastliny?

Hoci sa sauropody na prvý pohľad podobajú – všetky majú mohutné telo na štyroch nohách a dlhý krk – v skutočnosti sa medzi sebou výrazne líšia. Niektoré mali štvorcové čeľuste s maličkými zubami len v prednej časti úst, ktoré sa rýchlo vymenili. Iné zas mali okrúhle čeľuste s omnoho silnejšími zubami rozmiestnených v dlhom rade.

Dĺžka krku sa tiež dramaticky líšila – niektoré druhy mali krky dlhé až 15 metrov. Keď sa dívaš z okna na piatom poschodí, dinosaurus by sa na teba pozrel zhora. Niektoré mali vyššie plecia ako boky, čo im umožňovalo dosiahnuť ešte vyššie miesta. Všetky tieto rozdiely ovplyvňovali to, ako vysoko a aké rastliny dokázal každý druh zjesť.

Judy – Najdôležitejší dinosaurus Austrálie

Rok 2017 priniesol do sveta paleontológie revolúciu. V odľahlej časti Queenslandu Austrálske múzeum veku dinosaurov vo Wintone odkrylo niečo výnimočné. Dinosaurus, ktorý dostal meno Judy podľa spoluzakladateľky múzea, sa ukázal ako najkompletnejší sauropod a prvý s fosílnou kožou v Austrálii.

Judy žil približne pred 95 miliónmi rokov a keď ho vedci začali odkrývať, ihneď vedeli, že majú pred sebou niečo špeciálne. V oblasti brucha našli zvláštnu vrstvu horniny – asi dva štvorcové metre veľkú a desať centimetrov hrubú, ktorá obsahovala fosílne rastliny. Táto vrstva sa nachádzala presne tam, kde by mal byť žalúdok, a fosílna koža dinosaura ju ohraničovala.

Pre vedcov to bol výnimočný moment – mohli mať v rukách pozostatky posledného jedla sauropoda prvýkrát v histórii vedy. Koža Judy ukázala fascinujúce detaily – pokrývali ju približne šesťuholníkové šupiny s drobnými výstupkami, ktoré vedci nazývajú papily.

Technológia odhaľuje pradávne tajomstvá

Analýza žalúdka si vyžiadala najmodernejšie technológie. Vedci použili röntgenové lúče v Austrálskom synchrotróne v Melbourne, v laboratóriách CSIRO v Perth, a dokonca neutrónové lúče v Austrálskej organizácii pre jadrovú vedu a technológie v Sydney.

Vďaka týmto pokročilým metódam dokázali digitálne vizualizovať rastliny. Zachovali sa ako dutiny v hornine, bez toho, aby ich museli zničiť. Niekoľko malých vzoriek však museli aj tak zničiť, aby zistili ich chemické zloženie spolu s kožou a okolitou horninou.

Výsledky odhalili fascinujúci proces. Obsah žalúdka sa premenil na kameň vďaka mikróbom v kyslom prostredí – pravdepodobne v žalúdočných šťavách. Minerály, ktoré tento proces umožnili, pochádzali z rozkladu Judyiných vlastných telesných tkanív. Je to niečo podobné, ako keď sa z tvojho obeda stane časom súčasť teba samého. 

Klasifikácia skeletu Judy odhalila, že patril k druhu Diamantinasaurus matildae. Ale to najdôležitejšie obsahovalo to, čo jedol. 

Rozmanitá strava obrovského vegetariána

Analýza posledného jedla konečne potvrdila to, o čom vedci desaťročia len teoretizovali. Sauropody skutočne jedli len rastliny, ale takmer ich nežuli – väčšinu tráviacej práce za nich robili baktérie v ich žalúdkoch, podobne ako dnes u prežúvavcov.

Judy sa pred smrťou najedol listov ihličnanov – príbuzných dnešných araukárií a sekvojí. Našli sa u neho aj semená vyhynutých semenových papradí a listy kvitnúcich rastlín. Táto kombinácia odhalila niečo prekvapujúce o spôsobe života sauropodov.

Ihličnany mali už vtedy, rovnako ako dnes, obrovské rozmery. To znamená, že Judy musel jesť vysoko nad zemou. Svoj dlhý krk používal ako žeriav. Na druhej strane, kvitnúce rastliny mali v strednej kriede väčšinou nízky rast. To naznačuje, že Judy jedol aj pri zemi.

Pre vedcov to prinieslo prekvapenie. Na základe predchádzajúcich nálezov, hlavne zubov, si mysleli, že Diamantinasaurus jedol rastliny pomerne vysoko nad zemou. Ihličnanové listy v bruchu to potvrdili, ale prítomnosť kvitnúcich rastlín naznačila, že sa kŕmil aj nižšie.

Judy nedosiahol dospelý vek, keď zomrel, takže je možné, že mladé sauropody jedli inak ako dospelé. Možno sa mladé kŕmili bližšie k zemi a až s vekom začali využívať svoje dlhé krky na dosiahnutie vyšších rastlín. Jedno však ostalo konštantné – po celý život zostali vegetariánmi.

Dnes Austrálske múzeum veku dinosaurov vo Wintone vystavuje kožu a obsah žalúdka Judy. Ukázal nám, že aj po 95 miliónoch rokov môže jeden dinosaurus zmeniť naše chápanie minulosti. A ktovie – možno v austrálskej púšti čakajú na svoje objavenie ďalšie podobné poklady.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti