Psychológ Petrík: Stále je tu niečo, čo má tendenciu brať nám prácu. AI funguje rovnako

  • Ponúkame ti výber tých najlepších článkov z tohto týždňa
  • Inšpiruj sa úspechmi, objav novinky a získaj praktické tipy
na snimke je petrik, psycholog
  • Ponúkame ti výber tých najlepších článkov z tohto týždňa
  • Inšpiruj sa úspechmi, objav novinky a získaj praktické tipy
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Tento týždeň priniesol množstvo fascinujúcich tém. V rozhovore s pracovným psychológom sme sa porozprávali o tom, ako umelá inteligencia pôsobí v pracovnom prostredí.

Priznal, že stále bude v tejto sfére niečo, čo má tendenciu zobrať nám prácu. AI podľa jeho slov funguje rovnako. Definoval kariérne oblasti, pri ktorých by sa mali mať Slováci na pozore a nezabudol ani na návod, ako sa na implementáciu umelej inteligencie pripraviť.

Tento týždeň priniesol aj posun v prípade Mikuláša Černáka. Fenomén známeho mafiána, žiadajúceho o podmienečné prepustenie, rozdeľuje spoločnosť aj odborníkov. Psychiater Peter Šomšák spochybňuje jeho resocializáciu a poukazuje na závažné činy i prehrešky. Súd tak stojí pred rozhodnutím medzi bezpečnosťou a šancou na prepustenie.

Odvážne slová padali aj v politike. Opozičné strany plánujú generálny štrajk 17. novembra proti vládnemu konsolidačnému balíku. Branislav Gröhling zdôrazňuje symboliku dátumu a tvrdí, že protest spojí zamestnancov, firmy aj občanov. Na podporu sa pridala aj Únia autodopravcov Slovenska, ktorá potvrdila účasť na pripravovanom štrajku.

Ak ťa fascinujú financie a finančná gramotnosť, určite ťa zaujme náš najnovší PREMIUM článok s finančným expertom. Slovenský dôchodkový systém stratil v roku 2024 tri miliardy eur a na jedného dôchodcu pripadá len 1,6 pracujúceho. Analytik Matej Bajzík radí začať sporiť čo najskôr, ideálne cez druhý a tretí pilier či ETF investície.

Začítaj sa do aktuálneho diania a získaj praktické rady pre každodenný život. 

Černák na slobode?

Záujem o prípad Mikuláša Černáka, ktorý požiadal o podmienečné prepustenie po 27 rokoch vo väzení, stále neutícha. Táto téma výrazne polarizuje nielen spoločnosť, ale aj odborné kruhy.

V relácii Zo zákulisia politiky vystúpil psychiater a psychoterapeut Peter Šomšák, ktorý pôsobí ako odborný konzultant prokuratúry v tejto kauze. Tento renomovaný odborník má bohaté skúsenosti z Nemecka i Rakúska a v minulosti viedol aj Odbor duševného zdravia na slovenskom ministerstve zdravotníctva.

Šomšák v relácii vyjadril jasný skepticizmus voči možnej Černákovej resocializácii. Upozornil na osobnostné črty bývalého bossa podsvetia a závažnosť jeho trestných činov, ktoré podľa neho znemožňujú bezpečný návrat do spoločnosti.

Prokuratúra predložila dokumenty o disciplinárnych prehreškov, podozreniach z prijatia úplatkov a ďalších incidentoch. Tieto materiály podľa Šomšáka zásadne narúšajú obraz „vzorného väzňa“.

Súd teraz stojí pred závažným rozhodnutím. Môže buď akceptovať zmiešané závery znalcov a ponechať trest, alebo v prípade priaznivých posudkov umožniť podmienečné prepustenie.

Celý prípad je skúškou prístupu našich inštitúcií k otázkam zodpovednosti, resocializácie a bezpečnosti. Kľúčové je, aby všetky hodnotenia boli metodicky správne a založené na vierohodných dôkazoch.

Opozícia chystá generálny štrajk na 17. november

Opozičné strany pripravujú generálny štrajk na symbolický deň – 17. november. Líder SaS Branislav Gröhling, ktorý je jedným z hlavných organizátorov, vysvetľuje, že ide o reakciu na tretí konsolidačný balíček vlády.

Podľa Gröhlinga je cieľom štrajku vyslať vláde jasný odkaz. „Ľudia vyjdú spoločne do ulíc a povedia, že vláda nemôže nezodpovedne míňať stámilióny, zvyšovať dane a dusiť ekonomiku,“ uvádza.

Dátum 17. november bol vybraný zámerne pre jeho symboliku. Opozícia kritizuje, že vláda míňa prostriedky na lietadlá, catering a pochybné tendre, zatiaľ čo od občanov vyberá viac peňazí cez dane a odvody.

Na organizácii štrajku sa už pracuje. Spustili webstránku dostrajku.sk, kde sa môžu registrovať záujemcovia o účasť alebo pomoc s organizáciou. Záujem o zapojenie potvrdila aj Únia autodopravcov Slovenska.

Gröhling zdôrazňuje, že nejde o klasický štrajk zamestnancov proti zamestnávateľom. „V tomto štrajku sú všetci na jednej lodi – zamestnanci, firmy, živnostníci aj občania,“ vysvetľuje. Dodáva, že kritické služby ako zdravotníctvo či záchranné zložky nebudú ohrozené.

Na otázku, ako môžu podporiť štrajk tí, ktorí sa nemôžu zúčastniť, odpovedá: „Môžu zdieľať príspevky, poslať podporný komentár alebo šíriť podporné materiály.“ Opozičný politik považuje iniciatívu za úspešnú už teraz. „Už teraz o tom ľudia hovoria. Aj tí, ktorí neradi chodia na protesty, to zachytili a chcú sa pridať,“ uzatvára Gröhling.

Berie nám prácu, mali by sme sa na ňu pripraviť

Umelá inteligencia sa stáva bežnou súčasťou nášho života a práce. Niektorým uľahčuje rutinu, iní sa obávajú straty zamestnania. Pracovný psychológ Juraj Petrík, ktorý sa venuje vplyvu technológií na trh práce, ponúka zaujímavý pohľad na túto problematiku.

Najväčšie riziko nahradenia umelou inteligenciou majú profesie zamerané na získavanie informácií a písanie. Zamyslite sa – potrebujete prekladateľa, keď môžete text preložiť pomocou AI? Alebo knihovníčku, keď vám odporúčanie na knihu poskytne AI z pohodlia domova?

Naopak, najmenej ohrozené sú povolania vyžadujúce fyzickú prácu alebo osobný kontakt. Medzi ne patria zdravotníci, chirurgovia, maséri, hasiči, upratovači či remeselníci. AI jednoducho nedokáže nahradiť ľudský dotyk alebo špecifické manuálne zručnosti.

Zaujímavé je, že vďaka AI vznikajú aj úplne nové profesie ako prompt engineer či AI ethics officer. Petrík pripomína, že podobne ako vojaci z prvej svetovej vojny by nepochopili let na Mesiac, ani my si teraz nevieme predstaviť povolania, ktoré budú existovať o desať či dvadsať rokov.

Pre živnostníkov je kľúčové využiť AI na odbúranie rutiny a sústrediť sa na to, čo robí ich službu jedinečnou. Ľudský faktor, kreativita a empatia zostávajú oblasťami, kde má človek stále náskok. Tí, ktorí AI prijmú ako pomocníka, budú rásť. Ostatných môže prekonať konkurencia efektívne využívajúca nové technológie.

Psychologický dopad straty zamestnania je závažný. Na známej Holmes-Raheho stresovej škále sa strata práce umiestnila na vysokom ôsmom mieste. Práca nám poskytuje nielen finančné, ale aj sociálne zázemie a často definuje našu hodnotu.

AI prináša aj pozitíva – pokroky v medicíne, diagnostike či terapeutické roboty. Dôležité je, aby sme popri technologickom rozvoji vytvárali aj etické a právne štandardy.

Ako zvládnuť stres z možnej straty zamestnania? Odborník radí byť aktívny – vzdelávať sa v nových technológiách, venovať aspoň pár minút denne štúdiu AI.

Tímová kultúra zostáva dôležitá bez ohľadu na používané nástroje. Ľuďom v práci záleží na rôznorodosti zručností, zmysluplnosti práce a konštruktívnej spätnej väzbe. Pamätajme – vždy existuje niečo, čo nám „berie prácu“. Či už je to kríza, konflikt alebo nová technológia. Platí staré známe: šťastie praje pripraveným.

Na dôchodok by si mal myslieť už teraz

Dôchodkový systém na Slovensku sa dostáva do kritického bodu. Sociálna poisťovňa hlási stratu približne 3 miliardy eur v roku 2024, čo predstavuje asi 2,5 % HDP krajiny. Demografická situácia sa zhoršuje – na jedného dôchodcu pripadá iba 1,6 pracujúceho, pričom optimálny stav by bol minimálne štyria.

Matej Bajzík, CEO Roots Capital a finančný analytik, upozorňuje, že najväčšou chybou pri plánovaní dôchodku je, že ľudia ho vôbec neriešia. Spoliehajú sa výhradne na štát alebo odkladajú rozhodnutia na neskôr.

S dôchodkovým sporením je ideálne začať čo najskôr. Ak si človek začne odkladať 200 eur mesačne od 25 rokov s priemerným výnosom 10 % ročne, môže mať v 65-ke nasporených približne 1,1 milióna eur. Ak by začal až v 40-ke, musel by mesačne investovať približne 950 eur na dosiahnutie rovnakej sumy.

Študentský vek nie je príliš skoro na začiatok dôchodkového sporenia. Práve naopak – je to ideálny čas. Skorý začiatok učí finančnej disciplíne a dáva peniazom viac času rásť.

Na dôchodok však nikdy nie je úplne neskoro začať šetriť. Každé ušetrené euro sa počíta, aj keď pri neskoršom začiatku je potrebné sporiť vyššie sumy.

Druhý pilier je pre každého pracujúceho človeka nevyhnutnosť. Zo mzdy automaticky odchádza 4 % na osobný investičný účet v správcovskej spoločnosti. Tretí pilier má zmysel hlavne vtedy, ak naň prispieva aj zamestnávateľ.

Okrem štátnych pilierov je dôležité diverzifikovať úspory. Vhodné je globálne diverzifikované portfólio z ETF alebo podielových fondov. Sporiaci účet v banke patrí medzi menej efektívne riešenia.

Inflácia výrazne znižuje reálnu hodnotu úspor. Jediný spôsob, ako sa voči nej brániť, je investovať. Úspory v hotovosti sa znehodnocujú, no investície dokážu dlhodobo priniesť vyšší výnos než inflácia.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti

Najnovšie videá

Trendové videá