Putin aj Lukašenko dostali pozvánku do Rady mieru, ktorá má dohliadať na obnovu Gazy. Trump za členstvo žiada miliardy

Podľa televízie CNN bol ruský prezident Vladimir Putin pozvaný do takzvanej „Rady mieru“, ktorú zriadil americký prezident Donald Trump. Tento orgán má dohliadať na obnovu Pásma Gazy po dvoch rokoch vojny medzi Izraelom a militantným hnutím H*mas.

Informáciu potvrdil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, podľa ktorého Vladimir Putin pozvánku dostal diplomatickou cestou a Moskva ju momentálne analyzuje. „Dúfame, že od americkej strany získame viac detailov,“ uviedol Peskov počas pravidelného brífingu.

CNN zároveň informovala, že Biely dom bol požiadaný o komentár, no v čase zverejnenia správy naň nereagoval. V ten istý deň oznámilo aj bieloruské ministerstvo zahraničných vecí, že pozvánku dostal aj prezident Alexander Lukashenko, dlhoročný spojenec Vladimira Putina.

Kontroverzné zloženie a kritika zo strany Európy

Rada mieru, ktorej predsedom má byť samotný Trump, je súčasťou amerického plánu podporeného Organizáciou Spojených národov, ktorého cieľom je demilitarizácia a povojnová obnova Gazy. Už krátko po zverejnení však vyvolala pochybnosti.

Írska ministerka zahraničných vecí Helen McEnteeová varovala, že orgán navrhovaný Trumpom by mohol mať širší mandát, než je samotná realizácia mierového plánu pre Gazu. „OSN má jedinečný mandát udržiavať medzinárodný mier a bezpečnosť a jej legitimita je dnes dôležitejšia než kedykoľvek predtým,“ uviedla v stanovisku.

Donald Trump pritom radu opísal ako „najväčšiu a najprestížnejšiu radu, aká kedy vznikla“. Medzi prizvanými osobnosťami majú byť aj bývalý britský premiér Tony Blair, kanadský premiér Mark Carney či americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.

Miliarda dolárov za trvalé miesto pri stole

Agentúra France24 upozornila na ďalší zásadný prvok fungovania rady. Podľa návrhu jej charty majú členské štáty získať trvalé miesto výmenou za finančný príspevok vo výške jednej miliardy dolárov. Štáty, ktoré túto sumu neuhradia, môžu byť členmi len na obdobie troch rokov. „Každý členský štát bude slúžiť najviac tri roky, pokiaľ predseda nerozhodne inak,“ uvádza návrh dokumentu.

Biely dom zároveň tvrdí, že vyzbierané financie majú ísť výlučne na obnovu Gazy a nemajú sa použiť na vysoké platy či rozsiahlu administratívu, ktorá podľa americkej strany trápi iné medzinárodné organizácie. Charta rady pritom otvorene kritizuje existujúce inštitúcie vrátane OSN a hovorí o potrebe „odvahy odkloniť sa od prístupov a inštitúcií, ktoré príliš často zlyhávali“.

Putinov možný návrat na globálnu scénu

Prípadné zapojenie Vladimira Putina by podľa CNN znamenalo jeho mimoriadny návrat na globálnu scénu po rokoch medzinárodnej izolácie, ktorá nasledovala po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022. Rusko sa síce do konfliktu medzi Izraelom a H*masom zapájalo len okrajovo, no krátko po jeho vypuknutí ponúklo sprostredkovanie rokovaní, pričom zdôrazňovalo svoje kontakty na obe strany.

Na rozdiel od väčšiny západných štátov Rusko H*mas oficiálne nepovažuje za teroristickú organizáciu. V Moskve sa po útoku zo 7. októbra 2023 objavili aj predstavitelia H*masu, a to napriek tomu, že pri útoku zahynuli alebo boli unesení aj ruskí občania.

V roku 2024 sa v ruskej metropole stretli aj palestínske frakcie, ktoré boli medzi sebou dlhodobo v konflikte. Podľa ruskej agentúry TASS má Moskvu v najbližších dňoch navštíviť aj prezident Palestínskej samosprávy Mahmoud Abbas.

Rada mieru tak už v zárodku vyvoláva otázky nielen o svojom financovaní a kompetenciách, ale aj o tom, akú úlohu by mala v globálnej politike zohrávať.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie