Putin mení tón po 3 rokoch vojny na Ukrajine. Z triumfálnej invázie je mierová misia

Vojna na Ukrajine dosiahne o pár mesiacov svoj štvrtý rok. Za túto dobu sa zmenilo viacero vecí, no jednou z najzaujímavejších je zmena rétoriky, ktorú môžeme počuť z Kremľa. K prekvapivej zmene dokonca došlo tento rok.

Počas leta a začiatku tohtoročnej jesene ruskí politici, ako aj samotný ruský prezident Vladimir Putin, hovorili o Rusku inak ako doteraz. Informuje o tom web United24 Media.

Zmena ruskej rétoriky v súvislosti s vojnou

Vo viacerých vyhláseniach a príhovoroch prezentovali ruskí predstavitelia svoju krajinu ako obeť vojny, mierotvorcu, alebo krajinu ochotnú nájsť „riešenie konfliktu“. To však predstavuje ohromnú zmenu v porovnaní so začiatkom vojny v roku 2022.

Ostrý kontrast je napríklad vidieť v Putinových slovách, keď Rusi vtrhli na Ukrajinu a ruský prezident hovoril, že tak robia, aby „pomohli ľuďom v Donecku“. Moskva ešte vtedy totižto očakávala bleskové víťazstvo a vybrala sa na ukrajinskú metropolu – Kyjev.

Putin chváli novú jadrovú zbraň, kvôli ktorej zomreli vedci. Nesmierne hlúpy systém, tvrdí expert

Putin v tom čase ospravedlňoval nevyprovokovanú inváziu suverénnej krajiny ako nevyhnutnú pre bezpečnosť Ruskej federácie. Avšak po viac ako troch rokoch vojny a ťažkých stratách na bojisku sa postoj Moskvy zmenil.

Prejavy z Kremľa obsahujú mnoho protirečení a zhodujú sa v znepokojujúcich bodoch, ktoré ukazujú, ako Rusko vníma samo seba a čo ešte stále požaduje od Ukrajiny. Putin dokonca začiatkom septembra povedal slová, ktoré by na začiatku vojny takmer určite nikdy nepovedal.

„Bude možné dohodnúť sa na prijateľnom riešení, ktoré ukončí tento konflikt,“ uviedol ruský prezident v Moskve pred novinármi. „Najmä keď vidíme náladu súčasnej americkej administratívy pod vedením prezidenta Trumpa a vidíme nielen ich vyhlásenia, ale aj ich úprimnú túžbu nájsť toto riešenie,“ dodal Putin.

Takéto vyjadrenie o hľadaní „mieru“ však nebolo ojedinelé. „Áno, chceme mier, ale len za našich podmienok. Odmietate naše podmienky? Potom nebude mier,“ vyhlásil Putin 6. septembra na ekonomickom fóre vo Vladivostoku.

Údajný mierotvorca prekonáva rekordy

V oboch týchto prípadoch môžeme vidieť, ako sa Rusko prezentuje ako mierotvorca. A to aj napriek tomu, že najnovšie údaje Misie OSN na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine (HRMMU) ukazujú, že počet zaznamenaných civilných obetí na Ukrajine v júli 2025 presiahol rekord.

Konkrétne išlo o 1 674 mŕtvych civilistov, pričom hovoríme o zaznamenaných, nie celkovo. A pre kontext, predošlý rekord obetí, ktorý Rusi prekonali v júli tohto roka, zaznamenala misia OSN len mesiac predtým – čiže v júni tohto roka.

Merkelová rozhnevala Poľsko a Pobaltie. Krajiny jej vyčítajú postoj k Rusku

Takýto pokus o prezentovanie Ruska ako mierotvornej krajiny nebol takmer vôbec bežný v roku 2014, keď Rusko začalo vojnu a pokúsilo sa o anexiu Krymu. Svedčí o tom aj novoročný prejav ruského prezidenta.

„Láska k vlasti je jedným z najsilnejších a najvzrušujúcejších pocitov,“ vyhlásil vtedy Putin. „(Láska) sa prejavila v plnej miere v bratskej podpore obyvateľov Krymu a Sevastopolu, keď sa rozhodli vrátiť sa domov,“ pokračoval ruský prezident v príhovore. Ako vidíš slovo „mier“ nebolo nikdy vyslovené alebo naznačené v žiadnom zmysle.

Môžeš si napríklad pamätať aj slová, ktoré v roku 2014 bolo počuť z Moskvy. Keď Rusi vtedy vtrhli do Doneckej a Luhanskej oblasti, Kremeľ hovoril o dvoch scenároch. A to, že invázia bola „občianskou vojnou“ s ktorou nemalo Rusko nič spoločné.

A tým častejším, že Rusko a „separatisti“ v spomínaných dvoch oblastiach chránili rusky hovoriacich obyvateľov, ako povedal Putin v septembri v roku 2014: „Musíme byť vždy pripravení odraziť akúkoľvek agresiu proti Rusku a (potenciálni nepriatelia) by si mali byť vedomí, že je lepšie nepostaviť sa proti Rusku, pokiaľ ide o možný ozbrojený konflikt.“

Žiadne z týchto vyhlásení nenaznačovalo, že Rusko hľadá mier. Skôr naopak. Moskva bola pripravená až dokonca odhodlaná na boj. No medzitým ubehlo veľa času a ruské odhodlanie celkom schladlo.

Z vojnových požiadaviek agresora sa stala prosba o záruky

Rusko sa teraz teda snaží zmeniť svoje vojnové požiadavky na „bezpečnostné záruky“. Moskva ich chce začleniť do svojho súčasného rokovacieho plánu o budúcnosti Ukrajiny.

Lukašenko vyhlásil „vojnu“ káve. Podľa neho spôsobuje chaos na benzínkach, nariadil železný poriadok

Trvá na tom, že bezpečnostné návrhy zo Západu pre Ukrajinu musia „brať do úvahy bezpečnostné obavy Ruska“, a že Moskva by mala stáť pri vzniku podobných plánov.

Použité slová sú síce miernejšie, no požiadavky sú v podstate stále tie isté: žiadne NATO, zredukovaná ukrajinská armáda a všeobecne slabšia, izolovanejšia Ukrajina. Ešte v júni Rusi požadovali aj stiahnutie vojsk, zákaz vyslania ukrajinských síl, žiadnu zahraničnú pomoc a žiadni zahraniční vojaci na území Ukrajiny.

„Pre nás by bolo lepšie dosiahnuť naše ciele a zabezpečiť našu bezpečnosť politickými a diplomatickými metódami, ale v čase, keď je to nemožné kvôli nedostatku reciprocity, pokračujeme v SMO (special military operation, v preklade špeciálnej vojenskej operácii, pozn. red.),“ povedal v júli hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Vojna, ktorá nie je vojnou

Peskov ako aj ruská propaganda nenazývajú ruskú vojnu na Ukrajine vojnou, ale používajú pojem „špeciálna vojenská operácia“. To sú slová, ktoré Putin použil po prvýkrát v roku 2022.

Hovorca Kremľa však nemá problém povedať, že „NATO je vo vojne s Ruskom“, a že „NATO sa de facto zapája do vojny na Ukrajine tým, že poskytuje Ukrajine podporu“.  To sa zdá byť v priamom rozpore s vyhlásením bývalého prezidenta Dmitrija Medvedeva.

Ten 15. septembra adresoval nápad takzvanej bezletovej zóny nad Ukrajinou. Tá by umožnila lietadlám NATO zostreľovať ruské drony, čo by podľa Medvedeva „znamenala len jedno – vojnu medzi NATO a Ruskom“.

Putin považuje Britániu za nepriateľa číslo 1, vyhlásil Healey. Londýn reaguje masovou výrobou dronov proti Rusku

Ruskí predstavitelia teda majú problém rozhodnúť sa, či je Rusko skutočne „vo vojne“ s Ukrajinou alebo s NATO. Svedčia o tom vyhlásenia, ktoré sa neustále menia a „červené čiary“, ktoré Moskva neustále mení.

Ruská rétorika sa mení podľa frontu

Ako som už písal, existuje rozdiel medzi rétorikou Ruska v roku 2025 a tou z roku 2014 či dokonca 2022, keď sa začala plnohodnotná invázia Ukrajiny. V rokoch 2014 a 2022 sa o mierových riešeniach nehovorilo. Rusko sa vtedy v oboch rokoch považovalo za iniciátora invázie, avšak teraz vidíme pasívnejší jazyk, ktorý ho vykresľuje skôr ako obeť.

Jazyk Ruska sa neustále mení, a to v súvislosti so stavom vojnového frontu. Ruská rétorika nebola pripravená na realitu na bojisku. Vidíme, ako Rusko zoslabilo svoj triumfálny tón a obrátilo sa k mieru, keď narazilo na vlnu neúspechov vo vojne.

Tým sa však Moskva dostáva do rozporu sama so sebou. Súčasne totižto tvrdí, že NATO je vo vojne s Ruskom, že chce obsadiť celé územie Ukrajiny a že chce mier. Takto Rusko mení svoj tón, podľa toho ako veľmi je ohrozená ekonomická stabilita a vojenské úspechy krajiny.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie