Putin na summite urobil okamžité ústupky, tvrdí americký vyslanec. Rokovania podľa USA otvorili cestu k mieru

Podľa zdrojov tureckej agentúry Anadolu sa počas minulotýždňového stretnutia v Anchorage medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom podarilo dosiahnuť prvý významný posun.

Americký vyslanec Steve Witkoff v rozhovore pre televíziu FOX News uviedol, že „už v úvodných chvíľach rokovania urobili Rusi ústupky“. Dodal, že cieľom diskusií nebolo iba dohodnúť sa na krehkom prímerí, ale otvoriť cestu k plnohodnotnej mierovej dohode.

„Zdržali sme sa tam dlhšie, pretože sme urobili pokrok v otázke, ako sa môžeme dopracovať k mierovej dohode. Prímerie je veľmi ľahko porušiteľné, pretože mu chýbajú pevné základy,“ vysvetlil Witkoff. Podľa jeho slov Trump nadobudol presvedčenie, že existuje priestor pre vyjednanie komplexnej dohody, a preto sa rozhodol ísť ďalej ako iba k dočasnému prímeriu.

Washington ako miesto pokračovania rozhovorov

Rokovania na Aljaške otvorili priestor pre ďalší diplomatický maratón vo Washingtone. Tam sa Trump stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a lídrami európskych krajín. Ako informuje Anadolu, do popredia sa dostali dve kľúčové otázky – možné výmeny území a bezpečnostné záruky pre Ukrajinu.

Kým Kyjev a európski partneri zdôrazňovali nutnosť prímeria ako prvého kroku, Washington a Moskva preferovali vyjednávanie o komplexnej dohode.

Trump podľa denníka Washington Post počas summitu Zelenskému prisľúbil, že Spojené štáty budú stáť pri Ukrajine po skončení vojny, avšak bez prítomnosti amerických vojakov na jej území. „Máte moje uistenie,“ povedal prezident v rozhovore pre Fox News. Spresnil, že Európania sú pripravení poskytnúť vojakov pre mierovú misiu, zatiaľ čo USA by sa zapojili predovšetkým leteckou podporou.

zdroj: TASR/AP

Napätie okolo bezpečnostných záruk

Otázka bezpečnostných záruk pre Ukrajinu sa ukazuje ako jedna z najcitlivejších tém. Európske krajiny vítajú ochotu Washingtonu zohrávať aktívnu úlohu v koordinácii, no práve táto účasť môže podľa Washington Post skomplikovať rokovania s Moskvou. Trump sa snažil zmierniť obavy a vyhlásil, že neočakáva žiadny zásadný problém.

Zároveň opätovne odmietol, aby sa Ukrajina stala členom NATO. „Kto by to chcel? Ak by ste boli Rusko, chceli by ste mať svojho nepriateľa priamo na hranici?“ položil rečnícku otázku prezident. Trump sa tak pokúsil hľadať cestu medzi očakávaniami Kyjeva a červenými líniami Moskvy.

Trump medzi Kyjevom a Moskvou

Po stretnutí s európskymi lídrami Trump telefonoval Putinovi, aby ho informoval o priebehu rokovaní a navrhol osobné stretnutie s prezidentom Zelenským. Ako uvádza Washington Post, Putin prijal hovor „veľmi ochotne“, no Kremeľ sa zatiaľ zdržal priamej podpory návrhu na summit.

Trump pritom zdôraznil, že konečné rozhodnutia musia prísť od samotných lídrov vojnou zmietanej krajiny. „Sme vzdialení 7 000 míľ, v konečnom dôsledku oni musia ťahať za nitky,“ vyhlásil. Nevylúčil ani svoju účasť na trojstrannom rokovaní, no iba v prípade, že by osobné stretnutie Zelenského a Putina prinieslo konkrétny posun.

Diplomatické úsilie sa tak nachádza v krehkom bode. Ruské ústupky na Aljaške, ochota USA ponúknuť leteckú podporu a úvahy o mierovej dohode naznačujú, že doterajšie rokovania priniesli prvé kontúry možného riešenia. Otázne však zostáva, či sa podarí prekonať zásadné rozdiely medzi požiadavkami Kyjeva, očakávaniami Európy a červenými líniami Moskvy.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie