Putin odhalil, prečo nezačal vojnu na Ukrajine už v roku 2014. Chýbali mu zbrane aj odvaha voči Západu

Štátna ruská televízia Rossija 1 odvysielala v nedeľu večer dokument s názvom „Rusko. Kremeľ. Putin. 25 rokov“. Podľa nezávislého servera Meduza ide o 90-minútový propagandistický film pozostávajúci zo série rozhovorov s Vladimirom Putinom, ktoré boli nakrútené v Kremli na jar 2025, píše denník Pravda. Dokument bol odvysielaný pri príležitosti 25. výročia prvej Putinovej inaugurácie, ktorá sa uskutočnila 7. mája 2000.

Putin v dokumente ukazuje svoj byt, kuchyňu aj chladničku a hostí redaktora Pavla Zarubina kefírom. Na otázku, či niekedy oľutoval, že sa pustil do riadenia štátu, odpovedá: „Nikdy.“

Anexia Krymu a zbrojenie ako strategická príprava

Putin v dokumente obhajuje anexiu Krymu z roku 2014 a tvrdí, že obyvatelia polostrova by boli „roztrhaní“ Ukrajinou. Zároveň priznal, že v tom čase Rusko ešte nebolo pripravené na rozsiahly vojenský konflikt so Západom: „Rusko nebolo pripravené na nijaké prudké pohyby, pretože muselo vykonávať prácu v oblasti bezpečnosti a budovania ozbrojených síl, v oblasti ekonomiky i financií.“

Výdaje na obranu začali rásť už pred anexiou. V roku 2013 Moskva investovala 68,2 miliardy dolárov, čo bol 31-percentný nárast oproti roku 2008. Podľa SIPRI dosiahli výdavky v roku 2024 až 149 miliárd dolárov, čo predstavuje 38-percentný nárast oproti roku 2023.

Ciele vojny a historický revizionizmus

Putin sa vyjadril aj k invázii z februára 2022: „Máme dostatok síl a zdrojov, aby sme to, čo sa začalo v roku 2022, doviedli k logickému záveru s výsledkom, ktorý Rusko potrebuje.“ Ako ciele uviedol tzv. denacifikáciu a demilitarizáciu Ukrajiny, no Ukrajina odvtedy posilnila obranu a získala pokročilé zbrane zo Západu, informuje web Newsweek.

Putin sa v dokumente opäť vrátil k téme rozpadu Sovietskeho zväzu a naznačil, že Rusko bolo vnímané ako oslabený štát: „Mal som zodpovednosť za budúcnosť krajiny a začal som robiť na tom, aby sa to nikdy nestalo.“ Historici však upozorňujú, že rozpad ZSSR bol spôsobený najmä vnútornými emancipačnými pohybmi, najmä v pobaltských krajinách.

NATO, Trump a bezpečnostná rovnováha

Novozvolený americký prezident Donald Trump, ktorý nastúpil do úradu v januári 2025, sa opäť kriticky vyjadril k výdavkom členských krajín NATO. Na mítingu v Južnej Karolíne vyhlásil: „Nie, nechránil by som vás. Naopak, poviem Rusku, nech si robí, čo chce.“ Trump sa podľa denníka Kyiv Independent netají tým, že podporuje vyššie výdavky členských štátov, a dokonca naznačil, že by mohli opustiť alianciu, ak nebudú platiť viac.

Na druhej strane Ukrajina už v roku 2008 požiadala o akčný plán členstva v NATO. Až po roku 2014 a neskôr 2022 podpora verejnosti vzrástla na vyše 80 %. Napriek tomu sa v roku 2022 formálne členstvo nepodporilo – predovšetkým pre výhrady USA a Nemecka. Putin pritom opakovane tvrdil, že Ukrajinu nepovažuje za suverénny štát.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poznamenal: „Putin vedel, že za Ukrajinu sa nikto nepostaví. Myslel si, že nás zničí, ale ukrajinská armáda mu dokázala opak.“ Zelenskyj tvrdí, že absencia členstva v NATO a bezpečnostných záruk motivovala Rusko k invázii.

Záver dokumentu sa dotýka aj Putinovej budúcnosti. Na otázku, kto by ho mohol nahradiť, odpovedal: „Myslím si, že by sa mal objaviť človek alebo ešte lepšie niekoľko ľudí, ktorí by mohli získať dôveru od občanov.“ Putin bude mať v roku 2030, keď sa konajú ďalšie voľby, 78 rokov.

Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by plánoval odísť z verejného života – práve naopak, jeho aktuálne vyhlásenia naznačujú, že chce svoju víziu Ruska presadzovať aj naďalej.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie