Putin podpísal strategický dekrét. Úrady musia „posilniť“ ruskú identitu na Ukrajine

Ruské úrady musia na anektovaných ukrajinských územiach zvýšiť počet ľudí, ktorí sa identifikujú ako Rusi a hovoria rusky. Ukázal to v utorok zverejnený dokument, ktorý podpísal ruský prezident Vladimir Putin a o ktorom dnes informovala agentúra Reuters. Dekrét nazvaný Stratégia ruskej národnej politiky pre obdobie do roku 2036 vytyčuje cieľ, aby sa 95 percent obyvateľov krajiny považovalo za Rusov.

Putin vo februári 2022 nariadil inváziu na Ukrajinu, čo vtedy zdôvodňoval snahou demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu, ktorá podľa neho utláča rusky hovoriacich obyvateľov. Ruský režim rovnako opakovane spochybnil ukrajinskú štátnosť a historickú identitu.

Dekrét, ktorý vstúpi do platnosti v januári, predpokladá zabezpečenie kontroly nad anektovanými východoukrajinskými regiónmi v takom rozsahu, aby sa vytvorili podmienky pre obnovenie jednoty historických území ruského štátu.

Pripojenie ukrajinských regiónov

Putin v septembri 2022 v rozpore s medzinárodným právom podpísal zmluvy o pripojení štyroch Moskvou čiastočne vojensky okupovaných východoukrajinských regiónov k Ruskej federácii – Doneckej ľudovej republiky (DNR), Luhanskej ľudovej republiky (LNR), Chersonskej oblasti a Záporožskej oblasti.

Posilnenie ruskej identity a jazyka

Dokument okrem iného uvádza, že je nevyhnutné prijať opatrenia na posilnenie ruskej identity, zakoreniť používanie ruštiny a konať proti „snahám nie priateľských krajín destabilizovať medzietnické a medzináboženské vzťahy a vytvoriť rozkol v spoločnosti“.

„Výsledky zavádzania tejto stratégie budú hodnotené na základe sledovania naplnenia nasledujúcich cieľových ukazovateľov do roku 2036: úrovne celkovej ruskej občianskej identity (občianskeho sebauvedomenia) – najmenej 95 percent,“ cituje Reuters z dekrétu.

Agentúra pripomenula, že Ukrajinu a Rusko spájajú úzke väzby siahajúce ešte pred sovietsku éru, takže mnohí Ukrajinci tradične chovali k Rusku sympatie a väčšina hovorí oboma jazykmi. Od ruskej invázie na Ukrajinu ale tieto sympatie zmizli a rovnako aj užívanie ruštiny výrazne pokleslo, poznamenal Reuters.

Zelenskyj je pripravený pracovať na pláne

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok povedal, že Kyjev je pripravený pracovať na americkom pláne, ktorý by ukončil najkrvavejší a najničivejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny, a že je osobne pripravený rokovať so šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom o citlivých bodoch amerického návrhu. Rokovania by sa ale podľa neho mali zúčastniť aj Európania; Ukrajina sa totiž obáva, že môže byť tlačená k prijatiu dohody, ktorá bude zodpovedať prevažne ruským podmienkam, vrátane územných ústupkov.

Vedľa neskrývaného odporu proti rozširovaniu NATO na východ boli obrana rusky hovoriacich obyvateľov a znovuzjednotenie s oblasťami považovanými za historicky ruské pre Putina v roku 2022 hlavnou zámienkou pre začatie „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine, ako Moskva nazýva svoju agresiu proti susednej krajine.

Pôvodný rusko-americký návrh na ukončenie vojny, ktorý bol v nedeľu v Ženeve údajne značne revidovaný, v 20. bode okrem iného uvádzal, že Ukrajina prijme pravidlá EÚ o náboženskej tolerancii a ochrane jazykových menšín a že sa obe krajiny dohodnú na zrušení všetkých diskriminačných opatrení a na zaručení práv ukrajinských a ruských médií a vzdelávania.

Od rozpadu Sovietskeho zväzu a získania nezávislosti v roku 1991 je ukrajinčina jediným úradným jazykom v krajine. Kyjev napriek tomu odmieta tvrdenia, že by boli rusky hovoriaci obyvatelia najmä na východe krajiny akokoľvek diskriminovaní.

Čítaj viac z kategórie: Vojna na Ukrajine