Putin s úsmevom: „Vaši novinári by boli mŕtvi, keby videli naše útoky.“ Napadnutie civilistov poprel

Priestor na kladenie novinárskych otázok ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi je minimálny. Keď sa však britskému novinárovi Associated Press (AP) Jamesovi Jordanovi naskytla táto príležitosť počas stretnutia Putina so zástupcami zahraničných tlačových agentúr v Moskve, neváhal sa ho opýtať na masové útoky na Ukrajinu a civilné obyvateľstvo, informuje Ukrainska Pravda. 

Novinár poukázal na to, že Rusko odsúdilo izraelské útoky na Irán. „Ruské ministerstvo zahraničia tvrdí, že nevyprovokované údery na pokojné iránske mestá sú úplne neprijateľné. Ako do toho zapadá prebiehajúca ruská agresia na Ukrajine?“ spýtal sa a dodal, že po útoku na Kyjev zomrelo 28 ľudí. „Naši novinári videli celé zničené obytné bloky,“ upresnil.

Putin poprel útok na civilné objekty

Putin mu odpovedal s úsmevom na tvári. „Keby vaši novinári videli celé obytné štvrte zničené našimi raketami, ťažko by vám o tom mohli niečo povedať. Boli by mŕtvi,“ vyhlásil. Videá aj fotografie pritom jasne dokazujú, že Rusi útočili na bytové domy, slová ruského vodcu tak vyznievajú skôr ako popieranie reality.

„Zasahujeme iba ,objekty obranného priemyslu‘, a nie obytné oblasti,“ trval na svojom ruský vodca. Podľa neho Rusko „demilitarizuje“ Ukrajinu a raketovými údermi ju zbavuje „možnosti mať ozbrojené sily, ktoré predstavujú hrozbu pre Rusko“.

V noci zo 16. na 17. júna Rusko podniklo ďalší rozsiahly raketový a bezpilotný útok na Ukrajinu. Podľa Ukrainska Pravda ruská balistická strela zasiahla deväťposchodovú obytnú budovu v Kyjeve a úplne zničila jednu časť bloku. V Kyjeve bolo okrem 28 obetí, ďalších 134 bolo zranených.

Right on Kyiv’s day of mourning — after 20+ civilians were killed by Russian strikes — Putin says: Believe me, we want to end this war as soon as possible — and preferably through peaceful means.

Peace? While rescuers are still pulling bodies from the rubble. pic.twitter.com/Qa6rbmo4ow

— KyivPost (@KyivPost) June 18, 2025

Rusko ako mediátor?

Ruský prezident počas rozhovoru s vedúcimi predstaviteľmi medzinárodných tlačových agentúr ponúkol pomoc pri sprostredkovaní ukončenia konfliktu medzi Izraelom a Iránom, čím naznačil, že Moskva by mohla pomôcť pri rokovaniach o urovnaní, ktoré by Teheránu umožnilo realizovať mierový atómový program a zároveň zmierniť obavy Izraela o bezpečnosť, píše AP. 

Putin poznamenal, že „je to chúlostivá otázka“, ale dodal: „Podľa môjho názoru by sa dalo nájsť riešenie.“

Rusi zmenili rebríček nepriateľov. Na prvom mieste, prekvapivo, nie je Ukrajina ani USA

Na otázku, ako by Rusko zareagovalo, keby Izrael zabil iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chámeneího, Putin odmietol odpovedať s tým, že „o takejto možnosti ani nechce diskutovať“.

Hovorca Kremľa Dmitri Peskov neskôr vyhlásil, že je zmena režimu v Iráne neakceptovateľná a zabitie iránskeho najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího by otvorilo Pandorinu skrinku. Peskov sa tak vyjadril v rozhovore pre stanicu Sky News zverejnenom v piatok, píše TASR.

Chameneí odmietol výzvy USA na kapituláciu zoči-voči ďalším izraelským útokom a varoval, že akékoľvek vojenské zapojenie Američanov by im spôsobilo „nenapraviteľné škody“.

zdroj: TASR/AP/Office of the Iranian Supreme Leader

Rovnováha síl 

Putin povedal, že sa s návrhmi Moskvy podelil s Iránom, Izraelom a Spojenými štátmi.

„Nikomu nič nevnucujeme; jednoducho hovoríme o tom, ako vidíme možné východisko zo situácie. Rozhodnutie je však, samozrejme, na politickom vedení všetkých týchto krajín, predovšetkým Iránu a Izraela,“ povedal.

Rusko si na Blízkom východe už desaťročia udržiava krehkú rovnováhu a snaží sa udržiavať si vrúcne vzťahy s Izraelom, a to aj napriek tomu, že si vybudovalo silné hospodárske a vojenské väzby s Iránom. Táto politika by Moskve mohla umožniť hrať mocenskú rolu, píše AP. 

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie