Putin vie otestovať NATO, v hľadáčiku je malé mesto. Kremeľ môže mať „dobrý rok 2026“, varuje expert

Bývalý diplomat a profesor z King’s College London Tim Willasey-Wilsey varuje, že Putinov „projekt“ ešte nie je dokončený a rok 2026 môže byť pre Kremeľ „dobrý“. Ako najzraniteľnejší bod označil estónske pohraničné mesto Narva, kde veľká časť obyvateľov hovorí po rusky a má väzby na Rusko. Expert spochybňuje, či by USA kvôli takému mestu išli do vojny.

Expert si myslí, že Putin najprv začne „obsadzovať okraje Ukrajiny“, aby otestoval pravdivosť záruk spojencov. „Vždy som si myslel, že Narva je veľmi nebezpečná. 80 percent jej obyvateľstva tvoria Rusi,“ povedal Willasey-Wilsey pre The Sun.

Putin naznačil, že Narva je historicky ruským územím

Narva sa nachádza na východnej hranici krajiny a od Ruska ju oddeľuje rovnomenná rieka, oproti ktorej leží mesto Ivangorod. Tieto dve mestá boli rozdelené po tom, čo Estónsko získalo nezávislosť. Narva sa tak stala jedným z najvýchodnejších bodov nielen EÚ, ale aj NATO.

A demografická situácia mesta len zvyšuje riziká. V 56-tisícovom meste približne 96 percent obyvateľov hovoria po rusky, píše denník Kyiv Post.

Krátko po získaní nezávislosti Estónska sa mesto a okolité oblasti v neoficiálnom referende tiež vyslovili za nezávislosť od krajiny. Estónska vláda však označila hlasovanie za protiústavné a mnohí predpokladali, že išlo o krok potichu presadzovaný Moskvou. 

V roku 2022 Putin otvorene naznačil, že Narva je historicky ruským územím, ktoré bude potrebné „vrátiť späť“, čo vyvolalo poplach v Estónsku a hlavných mestách NATO. Podobnú zámienku historického územia využíval pri Kryme, ktorý Rusko v roku 2014 anektovalo.

zdroj: TASR/AP

Aj desaťhodinové čakanie na hranici

Zatiaľ čo Estónsko je v súčasnosti jedným z najsilnejších podporovateľov Ukrajiny a poskytuje viac vojenskej pomoci v pomere k HDP ako ktorákoľvek iná krajina, experti z  britského think-tanku Chatham House poznamenávajú, že život v Narve je komplikovanejší.

Desaťročia sovietskej vlády pretvorili mesto a vytvorili hlboké kultúrne a jazykové väzby, ktoré nezanikli ani so získaním nezávislosti. Toto napätie je viditeľné dodnes. Estónsko sa agresívne dištancovalo od svojej sovietskej minulosti, odstraňovalo pamiatky a varovalo občanov pred cestou do Ruska.

Prekročenie hraníc, ktoré bolo kedysi bežné, môže teraz podľa The Sun trvať až 10 hodín, čo je jasným znakom toho, že Narva sa stala geopolitickou zlomovou líniou.

Russian nuns who aided Russia’s army have been banned from the Schengen Area

Russian nuns who worked in the Narva Diocese of the Estonian Orthodox Christian Church under sham contractshave been banned from entering the Schengen Area. Their Estonian residence permits were revoked… pic.twitter.com/GqAw7jVobY

— NEXTA (@nexta_tv) January 10, 2026

Polovojenská skupina aj mníšky podporujúce vojnu na Ukrajine

Ako sme ťa minulý rok informovali, estónske úrady odhalili polovojenskú skupinu, ktorú podporovala ruská tajná služba. Miestni proruskí politici mali podľa autorít spolupracovať s ruskými tajnými službami na založení skupiny, ktorej cieľom bolo zvrhnutie vlády v Taline.

Tamojšia prokurátorka Triinu Olev-Aasová tvrdila, že bol do sprisahania zapojený líder estónskej prokremeľskej strany Koos, čo v preklade znamená „spolu“. Ide o stranu ruskej menšiny v krajine, ktorej súčasťou je spomínaný líder Aivo Peterson, spolu s ďalšími dvoma členmi strany.

Narva mala byť aj zázemím pre ruské mníšky pôsobiace v Narvskej diecéze Estónskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu, ktorým bol  zakázaný vstup do schengenského priestoru. Podľa informácií mali pracovať na základe fiktívnych zmlúv a po vyšetrovaní im zrušili aj povolenia na pobyt v Estónsku.

Nová ukrajinská taktika na fronte Rusov ničí, priznáva ruský bloger. Najprv ich pustia dnu, potom ich zničia

Medzi menovanými boli abatyša Katerina Čajnikovová a rehoľná sestra Juvenalija (Elvira Koroleva, prezývaná „Matka“) z kláštora Povýšenia Svätého Kríža neďaleko Moskvy. Formálne boli vedené ako zamestnankyne Narvskej katedrály.

V skutočnosti však podľa vyšetrovania žili v Rusku, aktívne pomáhali ruskej okupačnej armáde, pritom mali estónske povolenia na pobyt a poberali európske sociálne dávky.

Vyšetrovatelia podľa Militarnyi zároveň zistili, že mníšky otvorene podporovali vojnu proti Ukrajine. Mali zbierať peniaze na „špeciálnu vojenskú operáciu“, vrátane nákupu útočných dronov, vybavenia Starlink či vojenského materiálu. Okrem toho mali navštevovať dočasne okupované územia a spolupracovať s ruskými inváznymi jednotkami.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie