Putinov „mozog“ pomenoval 7 štátov, ktoré chce vidieť pod ruskou nadvládou. Hovorí o svete, kde neplatí právo
- Alexander Dugin otvorene hovorí o siedmich krajinách, ktoré by podľa jeho vízie nemali existovať ako suverénne štáty
- Rétoriku spája s novým mocenským usporiadaním sveta
- Alexander Dugin otvorene hovorí o siedmich krajinách, ktoré by podľa jeho vízie nemali existovať ako suverénne štáty
- Rétoriku spája s novým mocenským usporiadaním sveta
Obavy zo širšieho globálneho konfliktu v posledných dňoch zosilneli po vyhláseniach ruského ultranacionalistického ideológa Alexandra Dugina. Filozof, ktorý je dlhodobo považovaný za jeden z ideových zdrojov kremľovskej politiky, otvorene vyzval Moskvu, aby sa vzdala medzinárodného práva a namiesto neho prijala brutalitu a silu ako základ nového svetového poriadku.
Ako informuje portál IBTimes, Dugin svoje postoje explicitne prepája s rétorikou amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorú vníma ako legitimizáciu politiky územnej expanzie.
Podľa Dugina svet vstúpil do fázy, v ktorej moc priamo určuje suverenitu. V takomto prostredí majú podľa neho slabšie štáty len dve možnosti – podriadiť sa jednému z veľkých centier moci alebo sa stať bojiskom v zápase medzi nimi.
Brutalita namiesto práva ako nový princíp
Duginove vyjadrenia zazneli v čase, keď Rusko pokračuje vo vojne na Ukrajine a zároveň odmieta mierové návrhy podporované Spojenými štátmi. Na sociálnej sieti X napísal, že „Rusko je povinné urobiť niečo hrozné, aby obnovilo svoju dôveryhodnosť“ a dodal, že „iba brutalita, sila, masové ničenie a krutosť majú význam v Trumpovskom svete“. Podľa IBTimes ide o jasnú výzvu na opustenie medzinárodného poriadku založeného na pravidlách.
V rozhovore s novinárom Michailom Kuznecovom Dugin priamo vyhlásil, že cieľom Ruska je stať sa „najdôležitejším centrom moci v tripolárnom svete – suverénnym, slobodným a rozľahlým“. Tento koncept otvorene stavia na presvedčení, že veľké mocnosti majú prirodzené právo rozširovať svoju kontrolu bez ohľadu na suverenitu menších štátov.
Imperiálna vízia postsovietskeho priestoru
Najkontroverznejšou časťou Duginových vyhlásení je konkrétny zoznam krajín, ktoré by sa podľa neho mali stať cieľom ruského postupu. Menoval Arménsko, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Uzbekistan, Tadžikistan a Kirgizsko. „Nemôžeme akceptovať existenciu suverénneho Arménska alebo Gruzínska,“ vyhlásil a dodal, že Rusko „nemá inú možnosť, než sa vyhlásiť za impérium a zahodiť medzinárodné právo“.
Portál The Sun tieto výroky zasadzuje do širšieho kontextu Duginovej dlhodobej snahy o obnovu Sovietskeho zväzu v novej, imperiálnej podobe. Podľa jeho logiky by rozšírenie ruského územia zabezpečilo Moskve prístup k rozsiahlym prírodným zdrojom a upevnilo jej pozíciu jedného z troch dominantných globálnych hráčov popri USA a Číne.
Žiadna neutralita v multipolárnom svete
Kľúčovým prvkom Duginovej ideológie je presvedčenie, že neutralita už v súčasnom svete neexistuje. „Žiadne územia, ktoré neprivedieme pod našu kontrolu, nezostanú pokojné ako Švajčiarsko,“ tvrdí. Podľa neho sa automaticky stanú výsostnými pozíciami iných pólov moci, predovšetkým Spojených štátov a Európskej únie.
Dugin preto odmieta samotný koncept suverénnych štátov v priestore medzi veľmocami. Buď budú podľa neho súčasťou ruského bloku, alebo sa stanú nástrojom západného vplyvu. Práve touto logikou zdôvodňuje potrebu takzvanej „eurázijskej Monroeovej doktríny“, zhrnutej do sloganu „Eurázia pre Eurázijcov“.
Grónsko ako symbol nebezpečného precedensu
Osobitnú pozornosť vzbudilo Duginovo prepojenie ruských ambícií s americkou rétorikou o Grónsku. Podľa neho Trumpove vyjadrenia o potrebe „úplnej a totálnej kontroly“ nad týmto územím legitimizujú podobné nároky aj inde vo svete. „On hovorí: Toto je moje územie, bude americké. A my hovoríme: Toto je naše územie, bude ruské,“ vyhlásil Dugin.
Za potenciálne ďalšie ohnisko konfliktu označil Európu a dokonca naznačil, že budúca vojna by sa mohla týkať Spojených štátov, NATO a Grónska. Takéto vyjadrenia prichádzajú v čase, keď sa Európska únia pripravuje na možné obchodné a politické protiopatrenia voči Washingtonu, no zároveň čelí rastúcemu tlaku zo strany Moskvy.
Duginove slová tak zapadajú do širšieho obrazu sveta, v ktorom sa hranice opäť začínajú posúvať silou. Zároveň naznačujú, že rétorika veľmocí má potenciál presahovať rámec vyhlásení a premieňať sa na konkrétnu politickú a vojenskú stratégiu.
Čítaj viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: IBT, The Sun