Putinova ekonomika škrípe. Šesť ruských gigantov prechádza na 4-dňový pracovný týždeň

10. októbra 2025 o 20:00

Ekonomika v Rusku sa rúca
Továrne prechádzajú na štvordňový týždeň
Nevojenské odvetvia klesli o viac než 5 %

Ilustračné foto TASR/AP, AI

Ekonomika v Rusku sa rúca
Továrne prechádzajú na štvordňový týždeň
Nevojenské odvetvia klesli o viac než 5 %

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Agentúra Reuters identifikovala šesť spoločností v ruskom ťažobnom a dopravnom sektore, ktoré podľa zdrojov z odvetvia skrátili pracovný týždeň v snahe znížiť mzdové náklady bez zvýšenia nezamestnanosti.

Podľa agentúry Reuters mnohé zo spoločností sú priemyselnými gigantmi naprieč rôznymi odvetviami od železníc a automobilov až po kovospracujúci priemysel, uhlie, diamanty a cement. Niektoré z nich dokonca prepúšťajú.

Reuters, rovnako ako mnoho iných odborníkov poukazuje na spomalenie vojnovej ekonomiky, pokles domáceho dopytu a exportu. Snaha znížiť náklady na pracovnú silu ukazuje, že ruská ekonomika je pod tlakom, zatiaľ čo prezident Vladimir Putin a aliancia NATO vedená USA čelia na Ukrajine najkrvavejšiemu konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny.

Chcú sa vyhnúť prepúšťaniu

Najväčší výrobca cementu Cemros prešiel na štvordňový pracovný týždeň, aby sa vyhol prepúšťaniu v dôsledku poklesu výstavby a lacného dovozu z Číny, Iránu a Bieloruska. „Toto je nevyhnutné protikrízové opatrenie,“ povedal pre Reuters hovorca spoločnosti Cemros Sergej Koškin. „Cieľom je udržať si všetkých našich zamestnancov.“ Spoločnosť má 13 000 zamestnancov a 18 závodov po celom Rusku.

Spoločnosť Cemros očakáva, že Rusko tento rok spotrebuje menej ako 60 miliónov ton cementu, čo je číslo naposledy zaznamenané počas pandémie COVID-19. Snaha o zníženie mzdových nákladov ukazuje, akú daň si konflikt na Ukrajine a západné sankcie vyberajú od korporátov v Rusku a od pracovníkov jeho závodov ťažkého priemyslu, z ktorých mnohé boli založené počas industrializácie sovietskeho Ruska Josifom Stalinom v 30. rokoch 20. storočia.

Podobné kroky zavádzajú aj ďalšie veľké podniky – Kamaz, GAZ, Avtovaz či Alrosa, ktoré skracujú pracovný čas, obmedzujú výrobu alebo znižujú stavy.

Putin našiel nečakanú „zbraň“ vo vlastnej kríze. Problémy Rusov mu pomáhajú v jednej kľúčovej veci, tvrdí ekonóm

Problémy majú aj železnice

Ruské železnice, ktoré majú 700 000 zamestnancov, požiadali zamestnancov svojho ústredia, aby si okrem bežných sviatkov a dní pracovného pokoja vzali tri dni voľna mesačne na vlastné náklady, uviedli agentúre Reuters dva zdroje.

Spoločnosť, ktorá bola dlho vnímaná ako zrkadlo ruskej ekonomiky – najmä vďaka jej exportu komodít – klesá v dôsledku poklesu dodávok uhlia, kovov a ropy, uviedli ekonómovia. Ruské železnice sa odmietli vyjadriť.

Gorkého automobilový závod (GAZ), popredný výrobca dodávok, ktorý zamestnáva najmenej 20 000 ľudí, prešiel podľa agentúry Reuters v auguste na štvordňový pracovný týždeň, rovnako ako výrobca nákladných vozidiel Kamaz s približne 30 000 zamestnancami.

Odborový zväz spoločnosti Avtovaz, najväčšieho ruského výrobcu automobilov s približne 40 000 zamestnancami, agentúre Reuters potvrdil, že od 29. septembra zaviedol štvordňový pracovný týždeň. Spoločnosť, ktorá v júli uviedla, že tento krok zvažuje, sa odmietla vyjadriť.

Spoločnosť Sveza, jedna z popredných ruských drevárskych a papierenských spoločností, minulý mesiac zatvorila preglejkový závod v Ťumeni, sibírskom meste 1 700 km východne od Moskvy, kvôli prudkému poklesu dopytu po nábytku, uviedol prokurátor regiónu.

Štátna pomoc

Ťažký priemysel, baníctvo, hutníctvo a drevárstvo znižujú produkciu, zatvárajú závody a obmedzujú mzdy. Napríklad v uhoľnom regióne Kuzbas bolo zatvorených 18 baní a prepustených vyše 19 000 baníkov. Vláda preto zvažuje štátnu pomoc a moratórium na bankroty v oceliarstve a ďalších sektoroch. Vyplýva to z vládneho dokumentu, zo zasadnutia vládnej komisie pre finančnú stabilitu ešte z 28.augusta.

Tento trend odhaľuje hlboký tlak na ruskú ekonomiku, ktorú oslabujú sankcie, vysoké úrokové sadzby, silný rubeľ a klesajúci domáci dopyt. Najviac trpia nevojenské odvetvia, ktoré podľa analytikov klesli o viac než 5 %. Očakáva sa, že rast HDP sa spomalí na 0,7 až 1 %.

Počas Putinových prvých dvoch prezidentských funkčných období v rokoch 2000 až 2008 sa ruská ekonomika prudko zvýšila na 1,7 bilióna dolárov z menej ako 200 miliárd dolárov v roku 1999.

Nominálny HDP Ruska je však teraz 2,2 bilióna dolárov, čo je približne rovnaká úroveň ako v roku 2013, rok predtým, ako Rusko anektovalo Krym. V roku 2022, keď Putin nariadil vstúpiť na Ukrajinu, sa ekonomika znížila o 1,4 %, no potom prekonala priemer skupiny popredných priemyselných krajín G7, keď v roku 2023 vzrástla o 4,1 % a v roku 2024 o 4,3 %. Ministerstvo hospodárstva predpovedá, že rast v tomto roku klesne len na 1,0 %.

Podľa štátnych štatistík klesla nezamestnanosť v dôsledku napätého trhu práce na rekordne nízku úroveň 2,1 % pracovnej sily. Putin podľa Reuters verejne odmietol varovania od vysokopostavených bankárov, že ruská ekonomika stagnuje . Tvrdí, že vláda spomaľuje ekonomiku, aby udržala pod kontrolou infláciu – ktorá sa tento rok odhaduje na 6,8 %.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta

Zdroj: Reuters

Viac k téme: pokles, prepúšťanie, ruska ekonomika, ruský priemysel, vojnová ekonomika