PZP rekordne zdraželo: Táto skupina vodičov platí najvyššie poistné

Povinné zmluvné poistenie za posledné štyri roky výrazne zdraželo. Kým v roku 2022 zaplatili vodiči za priemernú poistku 118 eur, v roku 2025 to bolo už 168 eur. Predstavuje to nárast o 42 %. Najvýraznejší skok nastal medzi rokmi 2024 a 2025, keď priemerné poistné stúplo približne o 25 eur, čo predstavuje medziročné zvýšenie o 17,6 %. Vyplýva to z dát portálu Superpoistenie.sk.

Zaujímavé je, že počas pandemických rokov 2020 až 2022 sa ceny novouzatváraných poistiek prakticky nemenili. Dynamický rast prišiel až neskôr. Súbežne s tým rastie aj ochota vodičov uzatvárať zmluvy online. Počet nových PZP kontraktov uzavretých cez internet sa oproti roku 2020 zvýšil o 98 %.

Výkonný riaditeľ Superpoistenie.sk Vladimír Cvik vysvetľuje, že ide o kombináciu viacerých faktorov.

„Vidíme kombináciu a taktiež synergiu niekoľkých trendov – zreálnenie produktu a približovanie ceny jeho skutočnej hodnote a zároveň vyššiu aktivitu vodičov pri uzatváraní nových zmlúv vďaka digitálnej dostupnosti, prehľadnosti a jednoduchosti. Ľudia stále veľmi senzitívne reagujú na cenu povinného poistenia a častejšie porovnávajú aktuálne ponuky. Je to bezprostredná, prirodzená a legitímna reakcia veľkej skupiny motoristov na razantný vývoj cien,“ hovorí.

Bratislava platí najviac, rozdiely sú v desiatkach eur

Regionálne rozdiely zostávajú výrazné. Najvyššie poistné dlhodobo eviduje Bratislavský kraj. V roku 2020 tu priemerné PZP stálo 136 eur, v roku 2025 už približne 197 eur ročne. Je to najvyššia suma spomedzi všetkých krajov.

Na opačnom konci rebríčka stoja Trenčiansky a Nitriansky kraj, kde sa priemerné poistné pohybuje na úrovni 150 až 152 eur. Ešte v roku 2020 pritom vodiči v Trenčianskom kraji platili 109 eur a v Nitrianskom 114 eur.

Rozdiel medzi Bratislavským a Trenčianskym krajom dnes predstavuje 47 eur na zmluvu, čo je približne 31 %.

Podľa Cvika má hlavné mesto špecifický a rizikovejší profil. „Sídli tu množstvo firiem, je tu hustejšia premávka a aj vyššia frekvencia škôd. Celková socio ekonomická situácia, výška priemerných príjmov a kúpyschopnosti v Bratislave vplýva aj na priemerný vek a hodnotu vozidiel, čo sa následne odráža aj vo výške škôd. Tieto a ďalšie faktory pre posúdenie poistného rizika sa potom priamo a prirodzene premietajú do ceny poistenia pre bratislavský región alebo aj iné kraje,“ vysvetľuje.

Najväčší nárast cien medzi rokmi 2020 a 2025 zaznamenal Košický kraj, kde poistné vzrástlo v priemere o 53 %. Najmenší rozdiel eviduje Trenčiansky kraj, kde ceny stúpli o 36 %.

Košice predbehli Bratislavu v počte mladých vodičov

Prekvapenie priniesla aj analýza vekovej štruktúry poistencov. V počte mladých vodičov vo veku 18 až 24 rokov nevedie Bratislavský, ale Košický kraj. Mladí držitelia vozidiel z Košického kraja tvoria 19 % všetkých poistencov v tejto vekovej kategórii. Bratislavský kraj predstavuje len 9 %. Nitriansky a Prešovský kraj majú zhodne 14 %.

„Napriek faktu, že v Košickom kraji žije dvojnásobok ľudí v tejto vekovej kategórii v porovnaní s Bratislavou, výrazný rozdiel v počte uzatváraných online poistení nás prekvapil. Ide o neočakávaný poznatok, pretože PZP si uzatvára držiteľ či majiteľ vozidla, a predpokladali sme, že hlavné mesto ako populačné a ekonomické centrum bude práve v kategórii mladých vodičov zastúpené silnejšie.

Dáta však zároveň potvrdzujú, že mladí vodiči v Bratislave a okolí majú jednoznačne najvyššie ceny, a preto si na rozdiel od iných krajov neuzatvárajú poistenie priamo na seba, lebo vozidlá sú aj kvôli cene často evidované na rodičov alebo firmy,“ komentuje Cvik.

Najpočetnejšou skupinou motoristov zostávajú vodiči vo veku 30 až 49 rokov, ktorí tvoria 53 % všetkých zmlúv. Druhou najsilnejšou skupinou sú vodiči vo veku 50 až 64 rokov s podielom 21 %. Najmenej zastúpení sú mladí vodiči s podielom 8 % a osoby nad 65 rokov s podielom 7 %.

zdroj: Superpoistenie.sk

Vek dokáže cenu PZP zdvojnásobiť

Vek patrí medzi najvýznamnejšie faktory pri určovaní ceny. Rozdiely sú dramatické. V roku 2025 zaplatili vodiči vo veku 18 až 24 rokov v priemere 287 eur. Naopak, najmenej riziková skupina nad 65 rokov platila 137 eur. Rozdiel tak dosiahol 150 eur ročne.

Ešte v roku 2022 bol rozdiel medzi najmladšou a najstaršou kategóriou 63 eur. Za štyri roky vzrástli ceny pre seniorov o 36 %, zatiaľ čo pri mladých vodičoch stúpli až o 75 %. Veková skupina 25 až 29 rokov zaznamenala nárast o 49 %, vodiči vo veku 30 až 49 rokov o 38 % a skupina 50 až 64 rokov o 36 %.

„Vek držiteľa vozidla a s ním súvisiace skúsenosti či jeho doterajšia poistná história a škodovosť patria medzi rozhodujúce faktory určujúce cenu. Poisťovne analyzujú a vyhodnocujú dlhodobú rizikovosť jednotlivcov a vekových skupín, a toto posúdenie rizika má významný vplyv na cenu za poistenie.

Aj preto môžu mať dvaja vodiči s rovnakým autom v tom istom meste, ale rozdielneho veku, úplne odlišné poistné. Myslím si však, že už pomaly prichádza čas, aby sme sa pozerali nielen na to, kto je v technickom preukaze napísaný ako držiteľ vozidla, ale aj na to, kto vozidlo v skutočnosti riadi. Zaradenie reálneho používateľa do cenotvorného mechanizmu pre určenie spravodlivej ceny nebude jednoduché, ale pravdepodobne vecné a užitočné,“ dodáva.

Za poistenie firemných áut sa platí viac

Rozdiely sa prejavujú aj medzi fyzickými osobami a podnikateľmi. V minulom roku zaplatila fyzická osoba za PZP priemerne 162 eur. Živnostník platil 223 eur a firma až 242 eur.

Za posledné štyri roky stúpli ceny fyzickým osobám o 42 %, firmám o 47 % a živnostníkom až o 54 %.

Podľa Cvika by vodiči nemali vnímať PZP len ako zákonnú povinnosť. „Odporúčam, aby si každý vodič pred uzavretím zmluvy alebo pred výročím existujúcej zmluvy našiel pár minút a porovnal aktuálne ponuky. Rozdiely v cenách, akčných ponukách pripoistení, rôznych balíkoch autopoistenia či rozsahu a limitoch asistenčných služieb medzi poisťovňami bývajú často väčšie a úspora môže byť pokojne niekoľko desiatok eur ročne.

Určite sa oplatí porovnať, či za rovnakú alebo len mierne odlišnú cenu nemôžeme získať PZP aj s nejakými havarijnými pripoisteniami navyše, čo by rozšírilo poistné krytie aj na vlastné vozidlo,“ uzatvára.

Rast cien sa tak netýka len jednotlivcov, ale aj podnikateľského sektora, ktorý pritom zohráva na trhu s autami kľúčovú úlohu. Práve firmy patria medzi najväčších nákupcov nových vozidiel a následne určujú, aké autá sa po niekoľkých rokoch dostanú medzi bežných motoristov ako jazdené.

Vývoj cien PZP preto nemožno oddeliť od širšieho kontextu automobilového trhu, kde sa stretáva firemný dopyt, odpisy vozidiel a správanie sa domácností.

zdroj: Superpoistenie.sk

Nové autá kupuje menšina, trh držia jazdené vozidlá

Relácia Startitup Cashflow prináša aj tvrdé čísla o nákupnom správaní sa Slovákov. Šéfredaktor portálu TopSpeed.sk Maroš Čabák upozornil, že nové auto zo showroomu si kupuje len menšina domácností.

„Na Slovensku si kupuje len asi 15 % domácnosti nové auto zo showroomu,“ povedal v diskusii. Podľa neho 75 až 80 % nových áut nakupujú firmy, ktoré ich po niekoľkých rokoch posúvajú na trh jazdených vozidiel.

Z pohľadu bežného kupujúceho to znamená, že hlavný objem trhu tvoria ojazdené autá. Čabák považuje tento prístup za racionálny. Odporúča vyberať vozidlá staré približne tri až desať rokov, kde sa podľa neho najlepšie stretáva obstarávacia cena so zostatkovou hodnotou a relatívnou spoľahlivosťou. Pri starších autách už podľa neho hrozí, že sa „zlomí krivka spoľahlivosti“ a náklady začnú rásť.

Zaujímavý je aj pohľad na stratu hodnoty vozidla. Na otázku, či nové auto po odchode zo showroomu stratí 30 % ceny, reagoval opatrnejšie. „Nepovedal by som 30, ale povedal by som, že sú to desiatky percent. Lebo sú autá, pri ktorých sa dá stratiť len 10 % a sú autá, pri ktorých sa dá stratiť aj polovica,“ vysvetlil.

Najväčší prepad hodnoty podľa neho aktuálne zažívajú čínske značky a stojí za tým nedôvera sekundárneho trhu.

Elektromobil áno, ale nie ako jediné auto v rodine

Maroš Čabák sa v rozhovore nevyhol ani téme elektromobility. Jeho postoj je vyvážený, no realistický. Na otázku, či by si kúpil elektromobil, odpovedal: „Áno, ale nie ako auto, ktoré by malo byť na všetky moje potreby.“ Ak by mal mať len jedno auto, elektromobil by si podľa vlastných slov nevybral.

Dôvodom je najmä dojazd pri vyšších rýchlostiach a dlhších trasách. Poukázal na to, že reálny dojazd 500 kilometrov dosiahnu elektromobily len pri veľmi disciplinovanej jazde. Pri tempe, akým sa bežne jazdí na slovenských diaľniciach, sa dojazd výrazne skracuje. Naopak, ako druhé auto do domácnosti považuje elektromobil za veľmi vhodné riešenie na mestské a prímestské jazdenie.

Silným argumentom zostáva prevádzková ekonomika. Podľa Čabáka sa dá s elektromobilom jazdiť približne za 2 až 3 eurá na 100 kilometrov v závislosti od spotreby a ceny elektriny. V prepočte na spaľovacie auto by to znamenalo extrémne nízku spotrebu paliva, ktorú bežné benzínové či naftové autá nedosahujú. Zároveň však upozornil, že investícia do fotovoltiky len kvôli elektromobilu môže ekonomiku výrazne zhoršiť.

Čínske značky menia trh, Európa reaguje clami

Výraznú časť diskusie venoval čínskym automobilkám. Upozornil, že v samotnej Číne pôsobí približne 160 výrobcov áut, no do Európy má ambíciu vstúpiť len približne 15 z nich. Slovensko bolo dlhší čas mimo ich záujmu, no minulý rok sa situácia zmenila a na trh vstúpilo desať až jedenásť čínskych značiek v priamom alebo nepriamom zastúpení.

Čabák otvorene hovorí aj o potrebe regulácie. Podľa neho je čínsky automobilový priemysel výrazne podporovaný štátom, čo deformuje trhové prostredie. Clá a ochrana trhu podľa neho nie sú ničím výnimočným, keďže podobné nástroje historicky využívali aj Spojené štáty, Európa či Japonsko. Otázkou zostáva len ich nastavenie.

Zároveň upozorňuje, že technologický pokrok čínskych značiek je reálny a niektoré modely už dnes kvalitou a dynamikou konkurujú európskym autám. Problémom však môže byť logistika náhradných dielov, kde sa čakacie doby môžu rátať na týždne až mesiace.

Slovenskí vodiči sú agresívnejší, rýchlostné limity by sa mohli zvýšiť

V závere rozhovoru sa debata presunula k správaniu sa vodičov. Čabák porovnal slovenských motoristov s rakúskymi a upozornil na vyššiu mieru agresivity. Podľa neho by pomohla väčšia empatia v premávke a lepšia príprava vodičov, podobne ako v Rakúsku, kde je tréning bezpečnej jazdy povinný.

Zaujímavý bol jeho postoj k rýchlostným limitom. „Bol by som za to, aby bola úplne v pohode 150 až 160 km/h,“ povedal na margo povolenej rýchlosti na diaľnici.

Tvrdí, že mnohé slovenské úseky sú na takúto rýchlosť technicky pripravené a väčšina vodičov by aj tak z ekonomických dôvodov jazdila miernejšie.

Naopak, v mestách podporuje zachovanie päťdesiatky a selektívne zóny s tridsiatkou. Upozorňuje, že plošné zníženie rýchlosti na 30 kilometrov za hodinu by mohlo mať negatívne dôsledky na emisie spaľovacích áut aj na pozornosť vodičov.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska