„Red flags“, ktoré ti zničia radosť z práce. Odborníčka radí, akú hranicu nesmieš prekročiť

Red flags v pracovnom prostredí nie sú v súčasnosti ničím výnimočným. Aj keď sa to možno ani nezdá. Zrejme každý z nás túži po vysnívanom zamestnaní na príjemnom mieste a v slušnom kolektíve, kde bude svoju pracovnú náplň vykonávať od ruky a „jedna radosť“. 

Predstava je to skutočne pekná, realita však býva oveľa tvrdšia. Možno sa práve teraz pýtaš, či sa táto situácia týka aj teba. Odborníčka a HR manažérka Petra Bobeková v dnešnom článku poukáže na varovné signály, ktoré rozhodne netreba zanedbávať a prehliadať.

Na úvod si ale vysvetlíme, čo si pod pojmom red flags na pracovisku máš vlastne predstaviť. Najčastejšie sa ľuďom spájajú práve s toxickým pracovným prostredím.

„Sú to naše takzvané vnútorné kontrolky (červené zástavky), ktoré sa rozsvietia, keď sa deje okolo nás niečo v rozpore s našimi hodnotami a naším presvedčením. Zasvietia nám v situáciách, keď sa nestotožňujeme so správaním ľudí okolo seba alebo ich tvrdeniami, ktoré sú v protiklade s našimi morálnymi zásadami,“ vysvetľuje Petra Bobeková. 

Odborníčka zároveň dodáva, že ak v práci s niekým nesúhlasíš, neznamená to, že sa nachádzaš v toxickom prostredí či kolektíve.

Pritiahni si do firmy tých najlepších ľudí: Mnohí podnikatelia robia chybu na samom začiatku

Isté varovné signály človek môže pozorovať už pri hľadaní zamestnania. Dokonca aj pred samotným pohovorom, výberovým  konaním, v pracovnej ponuke či inzeráte alebo pri externej komunikácii spoločnosti, prípadne z referencií od zamestnancov. 

„Pri hľadaní práce odporúčam pozorovať a počúvať svoju intuíciu už pri inzeráte a trošku investigovať po svojej linke, aby si vopred zistil, aká je v spoločnosti atmosféra, ľudia, prístup či firemná kultúra,“ radí Bobeková.

Podľa slov odborníčky je práve HR bránou do organizácie. „Preto je dôležité, aby mala spoločnosť správneho ambasádora/recruitera, ktorý dokáže spraviť dojem na kandidáta ešte predtým, ako ho stretne osobne.“ Recruiter komunikuje už inzerátom, employer brandingom či telefonickou komunikáciou.

Red flags možno identifikovať už v zárodkoch 

„Samotný pracovný pohovor a dokonca aj prvý telefonát veľa napovie. Prístup, plánovanie pohovoru, včasné informácie, uvítanie, pripravenosť, dochvíľnosť. Časté prekladanie pohovoru, dlhé čakanie na vyjadrenie. Príliš veľa kôl. Všetko vyhodnocuj,“ uvádza odborníčka.

Preto maj už pri výbere povolania oči a uši „na stopkách“ a daj na svoju intuíciu. Ak sa ti už na začiatku čosi nepozdáva, skús radšej hľadať inú alternatívu. 

Bobeková zároveň dodáva, že ak sa pracovného pohovoru zúčastníš, buď zvedavý a pýtaj sa napríklad na fluktuáciu zamestnancov alebo dôvody, prečo danú pozíciu obsadzujú. 

zdroj: Unsplash/Alex Kotliarskyi

„Sleduj štruktúru pohovoru, v akom duchu sa nesie, či cítiť ,chémiu‘ v rámci komunikácie s potenciálne budúcim nadriadeným. Veľa spoločností sa identifikuje s ,rodinnou firmou alebo kultúrou‘. Pýtala by som sa na konkrétne príklady, prečo si to myslia.“

Odborníčka v danom kontexte uviedla aj príklad na poriadne silný red flag. „Ak počas pohovoru manažér odíde z miestnosti kvôli telefonátu, prípadne aj viackrát, musíš sa stále vracať k odpovedi, prípadne, ak si vybavuje telefonáty počas pohovoru.“

Pohovor slúži na autentickosť

Na pracovnom pohovore by si mal taktiež rozhodne stretnúť svojho potenciálneho budúceho nadriadeného. „Viem o prípade, keď HR vyslovene nepreferovalo prítomnosť manažéra na pohovore, pretože nechceli odradiť kandidátov. Pochopiteľne to nedopadlo dobre. Zamestnanec mesiac po nástupe odišiel,“ povedala.

Práve prostredníctvom pracovného pohovoru či výberového konania je dobré, ak kandidát číta medzi riadkami. Po pohovore by si už mal mať istú predstavu, či by si v danom prostredí vedel pracovať alebo nie.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa TALENT.in (@talent.in_)

„Ak spoločnosť svojou inzerciou, komunikáciou, pohovormi naznačuje ,challenge‘ prostredie, nadčasy a netají sa tým…. predstavuje svoju kultúru otvorene. Preto by som to neškatuľkovala ako zlé. Je veľa ľudí, ktorým tento typ práce vyhovuje a majú radi podobné fungovanie, aj keď trend ide aktuálne opačným smerom,“ dodáva Bobeková.

Na ďalšej strane sa dočítaš, čo by si si podľa odborníčky mal všímať ešte pred pracovným pohovorom.

• Aký je „tone of voice“ inzerátu? Je vtipný? Je príliš formálny? Príliš neformálny? Odfláknutý? Strohý? Mám z neho pocit, že viem, čo by bola moja náplň práce?
• Píše spoločnosť inzeráty rovnakým tónom? Alebo iba tento konkrétny?
• Obsahuje inzerát všetky relevantné informácie (plat, miesto výkonu, očakávaný dátum nástupu, inštrukcie…)?
• Čítaj medzi riadkami! Frázy typu „dynamická spoločnosť“, „we work hard we play hard“, „fast-paced environment“, „odolnosť voči stresu“… to všetko môže naznačovať, že v práci budeš tráviť nadčasy a spoločnosť je veľmi silne nastavená na výkon. 
• Ako komunikuje spoločnosť na sociálnych sieťach? Ako sa prezentuje? Sú zamestnanci spoločnosti angažovaní? Zdieľajú svoj kariérny príbeh, názory, fotky, komentáre na sociálnych sieťach? 

Čo ale robiť v prípade, ak sa s red flags stretneš priamo na pracovisku? Varovné signály tam buď sú, alebo nie sú, alebo sú, no v pomerne znesiteľnej miere. Ide však o pomerne subjektívny dojem. Ty sám si musíš povedať, čo si schopný a ochotný zvládať a čo je pre teba už „cez čiaru“.

„Pýtaj sa, čo je mojím vlastným spúšťačom a prečo je to v rozpore s mojím vedomím. Kde je moja hranica, kedy to dokážem ešte akceptovať a kedy už nie. Hľadať odpovede musíme sami v sebe.“

Pracovné prostredie a firemnú kultúru vytvárajú nadriadení a členovia tímov

„Ak nám na práci záleží, vyhovuje nám jej náplň, máme radi kolektív a nechceme meniť zamestnanie, je správne otvoriť dialóg so svojím nadriadeným. Žiadne extrémy nepomáhajú. Poznať seba, zhodnotiť realisticky situáciu, pomenovať problém taký, aký naozaj je, spracovať tému (ideálne bez emócií) môže byť riešením,“ hovorí Bobeková.

Jedným z najpodstatnejších varovných signálov je fakt, že pracovné prostredie už začína ovplyvňovať zdravie alebo sústredenosť človeka. Vtedy zamestnanec už doslova balansuje na lane. 

Stereotyp vymenili za terapiu. „Profesia storočia“ naberá na popularite

„Zamestnanci pociťujú, že manažéri alebo nadriadení ich používajú len ako nástroj na dosiahnutie ich cieľov. Konštantne sa im menia priority, prideľujú sa im aj také aktivity, ktoré nie sú v ich kompetencii, zvyknú robiť nadčasy, ktoré nie sú následne nijako kompenzované,“ ozrejmuje odborníčka.

Veľkým otáznikom je aj to, ak spoločnosť nemá formálne popísané hodnoty, víziu, misiu a ciele. „Na pohovore možno nejakú odpoveď dostaneš, ale skús sa spýtať, či svoje hodnoty spoločnosť formálne prezentuje svojim zamestnancom, prípadne na web stránke spoločnosti.“

Taktiež sa pýtaj na štýl práce, ktorý v danej spoločnosti preferujú. Môže ísť o určitú mieru autonómie, podporu iniciatívy zamestnancov, vytváranie priestoru na diskusiu či vlastné názory.

Atmosféru kolektívu pocítiš už v prvý deň

„Zistíš, či si sa ocitol v tíme, kde má jediné slovo manažér, kde spätná väzba funguje len jednosmerne – k zamestnancom. Kde manažér nevytvára ,safe‘ priestor pre otvorenú komunikáciu, kde nemáš jasne zadefinovanú rolu. Všímaj si, ako sa vyhodnocujú chyby.“

„Chyby robíme všetci, ale podrží ťa nadriadený v kritickej chvíli? Vytvorí priestor na to, aby si ho nabudúce vopred upozornil na problém ešte predtým, než vybuchne? Akým tónom sa s tebou nadriadený rozpráva? Či osobne, či v e-mailovej komunikácii, či na stretnutiach,“ vysvetľuje. 

Spozornieť by si mal aj v prípade, ak si na teba nevie nadriadený nájsť čas, alebo príliš často prekladá dohodnutý termín stretnutia.

„Pozor taktiež na ľudí, ktorí často používajú zámeno ja: Ja som pripravil, Ja som zorganizoval, Ja som vytvoril… Zamestnanci by mali rozumieť, aká je ich misia v napĺňaní cieľov spoločnosti.“

Aké dopady môžu mať red flags a nevhodná pracovná klíma na zamestnanca?

„Frustrácia a pocit, že nepatrí do prostredia, kde pracuje. Znížená produktivita, negativita, stres prejavujúci sa v práci aj v súkromí. Častejšie konfliktné situácie a neangažovanosť, strata záujmu o tímové úlohy, nesústredenosť, stagnácia, demotivácia.“

„Neúčasť na spoločných eventoch, prípadne teambuildingoch, vyhorenie. Vo vážnejších prípadoch zdravotné alebo mentálne problémy. Dopady aj na žalúdočné problémy, vysoký tlak, oslabený imunitný systém, zábudlivosť, emočné výkyvy, nespavosť,“ uvádza Bobeková.

zdroj: Unsplash/Dmitrij Schemelev

Podľa odborníčky to však spomínanými negatívnymi dopadmi nemusí skončiť. Nasledovať môže odchod zo zamestnania, alebo dokonca aj strach či ostražitosť pri výbere nadchádzajúceho.

„Zo skúseností a z mnohých rozhovorov s kandidátmi, ktorí si hľadajú nové zamestnanie, si väčšina z nich naozaj dôkladne zanalyzuje budúceho zamestnávateľa. Sú opatrnejší, viac sa pýtajú na fungovanie spoločnosti, klímu, úspechy a kladú veľa otázok na ,work-life‘ balans. Prácu si vyberajú. A dôkladne.“

Trendom dnešnej doby je ľudskosť a autenticita

Existuje podľa odborníčky vôbec ideálne pracovné prostredie? „Pre každého z nás je ideálna predstava niečo iné, niečo, k čomu sa chceme priblížiť. Rozhodne by sa mal človek cítiť v práci bezpečne. Sú dni ťažšie a náročnejšie, vypäté situácie, tlak akcionárov, obdobia kríz.“ Nikdy by si však nemal stratiť samého seba, základy slušnosti a rovnocennú úroveň komunikácie.

„Zamestnanci by mali mať lídra. Inšpiratívnu osobnosť, ktorá podporí svoj tím, pripravuje svojich nástupcov, podporuje ich rozvoj, vníma ich, počúva, mentoruje. V krízovej situácii zakročí. Je pilierom. Ideálny líder stanoví víziu, verí jej, prezentuje a motivuje ostatných, že tá vízia je správna, získava si ľudí pre jej podporu a ukazuje im, prečo sú pre firmu dôležití,“ hovorí Bobeková.

zdroj: Unsplash/Christina @ wocintechchat.com

Odborníčka a HR manažérka upozorňuje, že s red flags sa stretávame aj u nás. Nejde iba o zahraničný fenomén.

„Možno sa o tom v minulosti menej písalo, menej hovorilo a zároveň od pandémie sa mnoho zmenilo. Spoločnosti neboli pripravené na ,remote‘ formu práce. Chcelo to čas.“

„Novonastúpení zamestnanci počas pandémie neboli tak kvalitne zaučení, nebolo toľko priestoru na osobitnejší prístup, nepociťovali možno takú starostlivosť (hlavne prvé dni od ich nástupu), aká by sa im dostala nebyť covidu.“

Aplikuj sebareflexiu

Ak by si sa v rámci svojho pracovného života stretol s akýmikoľvek problémami (alebo im aj práve čelíš), na začiatok si polož otázku, či za spôsobené konflikty môžeš práve ty. Si ich spúšťačom ty alebo tvoje okolie? Pozri sa na danú situáciu z pozície svojho nadriadeného.

„Počúvaj svoj vnútorný hlas, intuíciu a svoje telo. Ak pracuješ v prostredí, kde vnímaš toxicitu a red flags, tak si daj čas na pozorovanie. Sleduj, čo to s tebou robí v danej chvíli alebo aj po pracovnej dobe. Sleduj, či ti tvoja práca dáva viac, či sa učíš, napreduješ, či ti dáva zmysel pobudnúť v nej ešte nejaký čas.“ 

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa TALENT.in (@talent.in_)

Podľa odborníčky je v dnešnom „dog-eat-dog“ svete hlavným faktorom nemať strach. „Strach ľudí ovláda. Strach sa však dá len šíriť, rešpekt si musíš získať. Ako šéf aj ako člen tímu. Strach spraviť zmenu je najväčšou brzdou našich životov.“

Čakať, že budeme všetci pracovať v prostredí, kde je všetko na 100 %, je nezmysel.

„Niekedy sa musíme cítiť nepohodlne na to, aby sme niečo zmenili. Človek sa učí cez bolesť a rastie v oblastiach, ktoré nepozná, a musí sa neustále učiť. Ak dokážeme zmeniť svojím nastavením ďalšie smerovanie života, máme v rukách neskutočnú moc, moc nad svojím životom,“ inšpiruje na záver Bobeková.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking