Respiračné vírusy prebúdzajú spiace bunky rakoviny, potvrdili vedci. Zvyšujú riziko návratu zákernej choroby

Obyčajná chrípka alebo COVID-19 môžu spustiť proces, ktorý sa pacientom s rakovinou prsníka nesníval ani v najhorších nočných morách. Nový výskum odhalil, že respiračné vírusy dokážu prebudiť spiace rakovinové bunky a výrazne zvýšiť riziko návratu ochorenia.

Rakovina prsníka predstavuje najčastejší typ rakoviny u žien a druhú najčastejšiu príčinu úmrtí na rakovinu v Spojených štátoch. Mnohí pacienti si myslia, že po úspešnej liečbe majú za sebou najhoršie. Realita je však komplikovanejšia. Rozšírené rakovinové bunky dokážu zostať v tele roky v neaktívnom stave, až kým niečo nespustí ich opätovný rast.

Medzinárodný tím vedcov teraz publikoval v prestížnom časopise Nature štúdiu, ktorá osvetľuje jeden z mechanizmov tohto procesu. Zistili, že respiračné vírusy vytvárajú v pľúcach prostredie, ktoré spiace rakovinové bunky doslova „zobudí“ a pošle ich späť do akčného režimu.

Informuje o tom web News-Medical a štúdia uverejnená na portáli Nature. 

Chrípka spúšťa lavínu rakovinových buniek

Vírusy ako chrípka či COVID-19 infikujú každý rok viac ako miliardu ľudí na celom svete. Tieto infekcie spúšťajú v pľúcach zápalový proces. Aktivujú imunitný systém, ktorý začne produkovať zápalové látky ako interferóny a interleukín-6. Do boja sa zapoja makrofágy, T-bunky a neutrofily.

Vedci testovali vplyv vírusu chrípky A na myšacom modeli rakoviny prsníka. Myši infikovali subletálnou dávkou vírusu a sledovali, čo sa deje s neaktívnymi rakovinovými bunkami v pľúcach. Výsledky ich šokovali.

Pred infekciou sa v pľúcach nachádzajú len ojedinelé spiace bunky rakoviny. Po infekcii sa ich množstvo zvýšilo až 1000-násobne. Tento výrazný nárast zaznamenali už tri dni po infekcii a pretrvával aj po 15 dňoch. Rakovinové bunky zostali zvýšené dokonca aj po deviatich mesiacoch.

Analýza dokázala, že vírus nespôsobil uvoľnenie nových rakovinových buniek z prsníka do krvi. Zvýšenie pochádzalo výlučne z prebúdzania tých, ktoré už v pľúcach „spali“. Vírus jednoducho zmenil prostredie natoľko, že spiace bunky dostali signál na opätovný rast.

Imunitný systém sa stáva spolupáchateľom

Mechanizmus prebúdzania rakovinových buniek prebieha v dvoch fázach. Prvú fázu riadi zápalová látka interleukín-6, ktorá sa uvoľňuje počas vírusovej infekcie. Táto molekula mení charakter rakovinových buniek – z neaktívneho mezenchymálneho stavu ich prepína do hybridnej formy, ktorá začne rýchlo rásť.

Druhá fáza je ešte znepokojivejšia. Po niekoľkých dňoch sa do procesu zapoja CD4+ T-bunky, ktoré by mali rakovinu potláčať. Namiesto toho však vytvárajú akési „útočisko“ pre rakovinové bunky a chránia ich pred likvidáciou.

Tieto CD4+ bunky aktívne blokujú činnosť CD8+ T-buniek, ktoré sú hlavnými zabijakmi rakovinových buniek. Analýza ukázala, že CD4+ bunky u myší s rakovinou majú zníženú energetickú kapacitu a slabšiu schopnosť aktivovať účinné imunitné odpovede.

Keď vedci z experimentu odstránili CD4+ bunky, CD8+ bunky si obnovili svoju plnú silu a začali účinne likvidovať rakovinové bunky. Tento objav naznačuje možné terapeutické prístupy.

COVID-19 má podobný účinok

Výskumníci sa nezastavili pri chrípke. Testovali aj vplyv vírusu SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje COVID-19. Použili myšací kmeň vírusu MA10 a sledovali podobné parametre ako pri chrípke.

COVID-19 vyvolal v pľúcach produkciu interferónu alfa a interleukínu-6. Počet rakovinových buniek sa zvýšil už do 28 dní po infekcii. Proces prebiehal identicky ako pri chrípke – spiace bunky sa transformovali do rastúcej formy a začali sa množiť.

Keď vedci použili myši, ktoré nemohli produkovať interleukín-6, vírus COVID-19 už nebol schopný prebudiť spiace rakovinové bunky. Tento experiment definitívne potvrdil kľúčovú úlohu tejto zápalovej látky v celom procese.

Ľudské údaje potvrdzujú experimenty na myšiach

Vedci sa neprestali pri laboratórnych pokusoch. Analyzovali údaje z britskej databázy UK Biobank, ktorá obsahuje zdravotné záznamy takmer pol milióna ľudí. Zamerali sa na 4837 osôb, ktoré mali diagnostikovanú rakovinu pred rokom 2015.

Zistili, že ľudia s pozitívnym testom na COVID-19 mali 4,5-násobne vyššie riziko smrti v porovnaní s tými, ktorí mali negatívny test. Aj keď vylúčili úmrtia priamo spojené s COVID-19, pozitívne testovaní mali stále 2,56-násobne vyššie riziko smrti.

Najdôležitejšie bolo, že riziko úmrtia na rakovinu sa zvýšilo o 85 percent u tých, ktorí mali pozitívny test na COVID-19. Riziko bolo najvyššie v prvých mesiacoch po infekcii a postupne klesalo, čo presne zodpovedá výsledkom z myšacích experimentov.

Ďalšia analýza údajovej základne Flatiron Health ukázala, že ženy s rakovinou prsníka, ktoré prekonali COVID-19, mali o 44 percent vyššie riziko rozvoja presunov rakoviny do pľúc. Tento údaj zostal štatisticky významný aj po zohľadnení veku, rasy a ďalších faktorov.

Výskum tak prvýkrát na veľkej vzorke ľudí potvrdil to, čo ukázali laboratórne experimenty – respiračné vírusy skutočne zvyšujú riziko návratu rakoviny, a to najmä v prvých mesiacoch po infekcii.

Vedci upozorňujú, že potrebujeme nové spôsoby na zníženie rizika šírenia rakoviny u pacientov, ktorí prekonali respiračné infekcie. Objav otvára cestu k vývoju liečby, ktorá by dokázala blokovať prebúdzanie spiacich rakovinových buniek alebo posilniť imunitný systém v boji proti nim.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti