Revolúcia v liečbe rakoviny: Vedci prvýkrát otestovali na ľuďoch vakcínu proti mozgovým nádorom

  • Nemeckí vedci vykonali klinické skúšky prvej fázy novej vakcíny na ľuďoch
  • Vakcína má bojovať proti malígnym mozgovým nádorom, ktoré sú zvyčajne neliečiteľné
  • Vakcína bola bezpečná pre všetkých pacientov, ale tiež spustila požadovanú imunitnú odpoveď
  • Po dobu troch rokov od liečby prežilo 84 % pacientov, u 63 % pacientov nezaznamenali rast nádorov
Vakcína. mozog
Unsplash/National Cancer Institute/Kristine Wook
  • Nemeckí vedci vykonali klinické skúšky prvej fázy novej vakcíny na ľuďoch
  • Vakcína má bojovať proti malígnym mozgovým nádorom, ktoré sú zvyčajne neliečiteľné
  • Vakcína bola bezpečná pre všetkých pacientov, ale tiež spustila požadovanú imunitnú odpoveď
  • Po dobu troch rokov od liečby prežilo 84 % pacientov, u 63 % pacientov nezaznamenali rast nádorov

Nemeckí vedci z Národného centra pre výskum rakoviny (DFKZ) a Národného centra pre nádorové choroby (NCT) vykonali klinické skúšky prvej fázy novej vakcíny na ľuďoch. Vakcína má bojovať proti malígnym mozgovým nádorom. Výsledky boli veľmi sľubné, nielenže vakcína bola bezpečná pre všetkých pacientov, ale tiež spustila požadovanú imunitnú odpoveď vo vnútri rakovinového tkaniva.

PRELOMOVÝ VYNÁLEZ: Na trh sa dostalo umelé srdce. Je schopné takmer úplne nahradiť  to ľudské

Výsledky klinickej štúdie vedci zverejnili v odbornom periodiku Nature.

Vakcína ako liečba na nevyliečiteľné mozgové nádory

Zvyčajne nevyliečiteľné mozgové nádory nazývané ako difúzne gliómy je ťažké chirurgicky odstrániť. Často nereagujú na chemoterapiu a ani na rádioterapiu. V mnohých prípadoch majú difúzne gliómy spoločný znak, tou je rovnaká génová mutácia. Tá sa vyskytuje u viac ako 70 percent pacientov.

Táto chyba v DNA, ktorá je zároveň ich slabinou, spôsobí výmenu jedného špecifického stavebného bloku proteínu v enzýme IDH1. Tak sa vytvorí nová proteínová štruktúra známa ako neoepitop, ktorú imunitný systém pacienta rozpozná ako cudzí. Taktiež sa nevyskytuje v zdravom tkanive, čo z neho robí perfektný cieľ liečby.

zdroj: freepik/rawpixel.com

„Našou myšlienkou bolo podporiť imunitný systém pacientov a použiť vakcínu ako cielený spôsob signalizácie pred nádorovo špecifickým neoepitopom,“ vysvetlil vedúci štúdie Michael Platten, medicínsky riaditeľ neurologickej kliniky univerzitnej medicíny v Mannheime a Vedúci divízie v DKFZ vo vyhlásení.

Platten aj jeho tím už pred niekoľkými rokmi vygeneroval umelú verziu segmentu proteínu IDH1 s charakteristickou mutáciou. Tento objav vtedy vyskúšali u myší, pričom sa ukázalo, že peptidová vakcína bola schopná zastaviť rast rakovinových buniek. V roku 2019 bola Plattenovi za tento objav udelená Nemecká cena za rakovinu.

Vedci pozorovali vysoký počet pomocných T lymfocytov

Povzbudení výsledkami u hlodavcom sa Platten a tím lekárov rozhodli prvýkrát otestovať vakcínu v prvej fáze štúdie u pacientov s novo diagnostikovaným gliómom mutovaným IDH1.

Do štúdie sa zapojilo celkovo 33 pacientov v Nemecku. Imunitnú odpoveď bolo možné vyhodnotiť u 30 pacientov. Lekári nepozorovali žiadne vážne vedľajšie účinky u žiadneho z očkovaných pacientov. U 93 percent pacientov vykazoval imunitný systém špecifickú odpoveď na vakcínový peptid, a to bez ohľadu na genetické pozadie pacienta, ktoré určuje dôležité prezentačné molekuly imunitného systému, proteíny HLA.

mozog
zdroj: Pixabay/VSRao

U veľkej časti očkovaných pacientov lekári pozorovali „pseudoprogresiu“, opuch nádoru, ktorý bol zapríčinený jeho napadnutím imunitnými bunkami. U týchto pacientov bol zaznamenaný v krvi obzvlášť vysoký počet pomocných T lymfocytov s imunitnými receptormi, ktoré špecificky reagovali na vakcínový peptid. „Boli sme tiež schopní preukázať, že aktivované imunitné bunky špecifické pre mutáciu napadli tkanivo mozgového nádoru,“ uviedla Theresa Bunse z DKFZ, ktorá pre tieto štúdie koordinovala imunologické analýzy.

Po dobu troch rokov od liečby prežilo 84 percent pacientov 

Trojročná miera prežitia po liečbe bola u plne zaočkovaných pacientov 84 percent. U 63 percent pacientov v tomto období nezaznamenali rast nádorov. Medzi pacientmi, ktorých imunitný systém vykazoval špecifickú odpoveď na vakcíny, nemalo počas troch rokov celkovo 82 percent progresiu nádoru.

„Z tejto ranej štúdie nemôžeme vyvodiť žiadne ďalšie závery o účinnosti vakcíny bez kontrolnej skupiny,“ poznamenal Michael Platten. Vedci sú povzbudení bezpečnosťou a imunitnou odpoveďou pacientov, a pripravujú aj ďalšie fázy štúdie. V následnej štúdii chcú vedci skombinovať vakcínu IDH1 s imunoterapiou inhibítorom kontrolného bodu, ktoré by pôsobili ako imunitný zosilňovač.

zdroj: Unsplash/Robina Weermeijer

Vedci tiež pripravujú štúdiu fázy II, ktorá má po prvýkrát preskúmať, či vakcína IDH1 vedie k lepším výsledkom liečby ako samotná štandardná liečba. „Gliómy sú každoročne diagnostikované u približne 5 000 ľudí v Nemecku, z toho asi 1 200 sú difúzne gliómy s mutáciou IDH1. Doteraz sme zvyčajne mali iba obmedzený úspech v zastavení progresie nádoru u týchto pacientov. Veríme, že vakcína IDH1 ponúka potenciál pre vývoj liečby, ktorá dokáže tieto nádory potláčať efektívnejšie a dlhodobejšie,“ komentoval štúdiu Wolfgang Wick vedúci oddelenia DKFZ.

Zdroje: Nature, DFKZ

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK