Revolúcia v práci: Umelá inteligencia zruší množstvo profesií a prinesie 4-dňový pracovný týždeň

  • Umelá inteligencia podľa OpenAI umožní 4-dňový pracovný týždeň
  • Dôvodom je práve jej vplyv na trh práce
  • Má zmierniť dopady technologických zmien
Umelá inteligencia rúca trh práce
  • Umelá inteligencia podľa OpenAI umožní 4-dňový pracovný týždeň
  • Dôvodom je práve jej vplyv na trh práce
  • Má zmierniť dopady technologických zmien
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Umelá inteligencia prináša na pracovný trh množstvo zmien. Aj preto spoločnosť OpenAI vyzýva firmy, aby zvážili testovanie štvordňového pracovného týždňa bez zníženia mzdy ako jeden z možných spôsobov, ako sa prispôsobiť rastúcemu vplyvu umelej inteligencie na pracovný trh. Technologická firma to uviedla v súbore návrhov priemyselnej politiky pre „éru inteligencie“, ktorý má podľa nej otvoriť diskusiu o tom, ako zmierniť sociálne dôsledky technologických zmien. Debata prichádza v čase, keď rastie počet varovaní pred zásadnou stratou pracovných miest a dlhodobými následkami vytlačenia pracovníkov novými technológiami, uvádza BBC.

OpenAI tvrdí, že rýchle skracovanie času potrebného na splnenie niektorých úloh naznačuje, že pokročilejšie systémy umelej inteligencie sú už na dohľad. Podľa firmy môžu byť v budúcnosti schopné realizovať projekty, ktoré dnes ľuďom trvajú celé mesiace. Takýto posun by podľa spoločnosti zmenil fungovanie organizácií, spôsob tvorby poznatkov aj to, ako ľudia nachádzajú pracovné príležitosti a zmysel.

OpenAI chce diskusiu o benefitoch aj nových pracovných miestach

Návrhy OpenAI sa zameriavajú najmä na Spojené štáty, no ich záber v konečnom dôsledku môže byť širší, reálne aj globálny. Firma hovorí o potrebe „trvalého zlepšenia v oblasti benefitov pre zamestnancov“. Popri štvordňovom pracovnom týždni bez straty príjmu spomína aj vyššie dôchodkové príspevky, väčšie pokrytie nákladov na zdravotnú starostlivosť či dotovanie starostlivosti o deti.

Zároveň navrhuje podporovať vznik pracovných miest v sektoroch, ktoré sú založené na osobnom kontakte. Ide najmä o starostlivosť o deti, školstvo a zdravotníctvo. V dokumente sa objavuje aj myšlienka „fondu verejného bohatstva“, ktorý by občanom poskytol podiel na hospodárskom raste poháňanom umelou inteligenciou. Podobný návrh zverejnila už skôr aj konkurenčná firma Anthropic.

OpenAI zároveň tvrdí, že súčasní pracovníci a študenti by mali získať zručnosti potrebné pre nové profesie. Podľa firmy bude potrebné upraviť aj plánovacie procesy, aby bolo možné budovať viac energetickej a výpočtovej infraštruktúry. Návrhy tak nestoja len na sociálnych opatreniach, ale aj na predstave širšej prestavby ekonomiky.

Využívaš AI pri svojej práci?

Profesorka Gina Neff z Centra pre technológie a demokraciu Minderoo na Univerzite v Cambridge pre BBC uviedla, že myšlienka deliť sa s pracovníkmi o zisky z vyššej efektivity nie je nová. Podľa nej je rozdiel v tom, že OpenAI teraz žiada, aby iné firmy zamestnancom platili viac a súčasne hradili aj predplatné jej služieb.

Výskumy upozorňujú na dlhodobé následky zmien trhu práce

Optimistickejšie návrhy prichádzajú v čase, keď ekonómovia upozorňujú na možné dlhodobé škody. Správa Goldman Sachs, na ktorú upozornila CNN, uvádza, že strata práce v dôsledku technológií nemusí viesť len ku krátkodobej nezamestnanosti. Môže zanechať aj väčšie škody v podobe nižších príjmov a pomalšieho budovania majetku. Takisto môže priniesť odložené nadobudnutie bývania a nižšiu pravdepodobnosť založenia rodiny, budovania spoločnej domácnosti či uzavretie manželstva.

Ekonómovia banky vychádzali z povolaní, ktoré od roku 1980 vytlačili technologické inovácie. Sledovali následné osudy takto postihnutých pracovníkov. Zistili, že prepustení ľudia si hľadajú novú prácu dlhšie. Ich reálne príjmy klesajú viac ako pri iných formách straty zamestnania. Desať rokov po strate práce boli ich zárobky podľa analýzy o desať percentuálnych bodov nižšie ako u porovnateľných pracovníkov, ktorí o miesto neprišli.

Umelá inteligencia a zmiernenie vplyvov

Goldman Sachs zároveň uvádza, že lepšie končia mladší vysokoškolsky vzdelaní ľudia, obyvatelia miest a tí, ktorí využili rekvalifikáciu. Práve dopĺňanie zručností sa tak javí ako jeden z hlavných nástrojov, ako oslabiť negatívne účinky technologických zmien.

Diskusia o štvordňovom pracovnom týždni preto nevzniká vo vákuu. Na jednej strane stoja firmy, ktoré hovoria o vyššej produktivite a potrebe nového spoločenského kompromisu. Na druhej strane pribúdajú analýzy, podľa ktorých sa dôsledky umelej inteligencie môžu prejaviť hlbšie a dlhšie, ako naznačujú prvé odhady. Spor sa tak vedie nielen o tempe nástupu umelej inteligencie, ale aj o tom, kto ponesie náklady na jej implementáciu a kto získa výhody z jej použitia v praxi. 

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy

Zdroje: BBC, CNN

Najnovšie videá

Trendové videá