Revolúcia v prevencii rakoviny pľúc. Umelá inteligencia odhaľuje skryté riziko z jediného CT skenu

Jediný nízkodávkový CT sken tvojho hrudníka stačí modelu umelej inteligencie menom Sybil na presné predpovedanie rizika rakoviny pľúc. Táto prelomová novinka zaznieva z medzinárodnej konferencie ATS 2025, kde vedci predstavili výsledky svojho dlhoročného výskumu.

AI model dokáže analyzovať snímky pľúc a odhaliť skryté vzory naznačujúce možný rozvoj ochorenia v budúcnosti. Toto technologické riešenie prináša nádej najmä ľuďom, ktorí nespadajú do tradičných rizikových skupín, no napriek tomu u nich hrozí vznik rakoviny pľúc.

Informuje o tom štúdia publikovaná na portáli News Medical. 

Špičková technológia z dielne prestížnych výskumných inštitúcií

Tvorcovia Sybilu, vedecký tím z Massachusetts Institute of Technology a Harvard Medical School, využili pri jeho vývoji rozsiahlu databázu z National Lung Screening Trial (NLST). Model sa líši od bežných postupov tým, že neposudzuje pacienta podľa demografických údajov či známych rizikových faktorov. Namiesto toho sa zameriava priamo na analýzu snímok pľúcneho tkaniva.

„Sybil preukázal potenciál identifikovať skutočne nízkorizikových jedincov, ktorí by mohli prerušiť ďalší skríning, a zároveň odhalí rizikové skupiny, ktoré by mali v skríningu pokračovať,“ vysvetľuje Dr. Yeon Wook Kim, pľúcny lekár a výskumník zo Seoul National University Bundang Hospital v Kórejskej republike. Jeho tím potvrdil vysokú presnosť AI modelu pri analýze CT snímok pacientov rôznych rizikových profilov.

Ázijská výzva: Prečo tradičné skríningové metódy nestačia

Medzinárodné protokoly dnes neodporúčajú skríning rakoviny pľúc u ľudí s nižším rizikom, napríklad u nefajčiarov. Realita však ukazuje znepokojujúci trend – výskyt rakoviny pľúc v tejto skupine prudko stúpa, najmä v ázijských krajinách.

Ázia tvorí vyše 60 percent všetkých nových prípadov rakoviny pľúc a súvisiacich úmrtí celosvetovo. Epidemiológia tohto ochorenia sa tu výrazne líši od populácií, pre ktoré boli pôvodne vytvorené súčasné skríningové kritériá. Dr. Kim zdôrazňuje, že tento rozpor vytvára závažnú medzeru v zdravotnej starostlivosti. Pacienti často podstupujú skríning z vlastnej iniciatívy, bez opory v odborných odporúčaniach, pričom zdravotníkom chýbajú presné údaje, koho by mali pravidelne sledovať.

Overenie účinnosti na rozsiahlej vzorke pacientov

Výskumníci sledovali viac ako 21 000 ľudí vo veku 50 – 80 rokov, ktorí absolvovali LDCT skríning medzi rokmi 2009 a 2021. Ich zdravotný stav monitorovali až do roku 2024. Sybil analyzoval všetky skríningové testy a vypočítal individuálne riziko budúcej diagnózy rakoviny pľúc.

Výsledky prekonali očakávania – model spoľahlivo predpovedal vznik rakoviny v horizonte jedného aj šiestich rokov, dokonca aj u nefajčiarov. Dr. Kim to komentuje: „Hodnota Sybilu spočíva v jeho jedinečnej schopnosti predpovedať budúce riziko rakoviny pľúc z jediného LDCT skenu, nezávisle od konvenčných demografických faktorov.“ Tento prístup umožňuje zachytiť riziko aj tam, kde by ho tradičné metódy mohli prehliadnuť.

Od výskumu k praxi: Budúcnosť personalizovanej prevencie

Praktické využitie Sybilu vidíš najmä v personalizácii skríningových programov. Lekári môžu navrhnúť individuálny plán sledovania pre každého pacienta na základe jeho rizikového profilu určeného AI analýzou. Tento „skríning na mieru“ výrazne zefektívni využitie zdravotníckych zdrojov a zároveň zvýši šance na včasný záchyt ochorenia u rizikových pacientov.

Vedecký tím však zdôrazňuje potrebu ďalšieho overovania v reálnej klinickej praxi. „Na základe našich výsledkov plánujeme prospektívnu štúdiu, ktorá aplikuje Sybil v pragmatickom klinickom prostredí. Zameriame sa tiež na rozšírenie schopnosti modelu predpovedať ďalšie dôležité ukazovatele, napríklad úmrtnosť špecifickú pre rakovinu pľúc,“ dodáva Dr. Kim.

Technológia ako Sybil transformuje zdravotnícku prax už dnes. Nejde len o diagnostiku existujúcich ochorení, ale o predvídanie budúcich rizík, čo otvára dvere včasnejším zásahom. V boji s rakovinou pľúc, ktorá patrí medzi najsmrteľnejšie onkologické ochorenia, predstavuje každý nástroj včasnej detekcie významný pokrok.

AI algoritmy nenahradia lekárov, ale poskytnú im mocný nástroj pre presnejšie rozhodovanie. Dokážu rozpoznať vzory a súvislosti, ktoré ľudské oko často prehliadne. Budúcnosť medicíny spočíva práve v takomto spojení ľudskej intuície a analytickej sily umelej inteligencie.

Pre pacienta to znamená vyššiu šancu na záchyt ochorenia v skorom štádiu, kedy liečba dosahuje najlepšie výsledky. Včasná diagnóza dáva lekárom širší priestor pre efektívnu intervenciu a výrazne zvyšuje šance na úplné vyliečenie. Práve preto má výskum ako tento nielen vedecký, ale aj hlboký ľudský rozmer – každý správne identifikovaný rizikový pacient znamená potenciálne zachránený život.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti