Revolúcia v transplantáciách sa začína. Vedci po 10 rokoch výskumu vytvorili „univerzálnu“ obličku

Predstav si svet, v ktorom pacienti čakajúci na transplantáciu obličky nemusia roky odpočítavať dni v neistote len preto, že ich krvná skupina neladí s darcom. Po desiatich rokoch intenzívneho výskumu sme k tejto realite bližšie než kedykoľvek predtým.

Medzinárodný tím vedcov z Kanady a Číny ohlásil prelom, ktorý môže od základov zmeniť pravidlá transplantácií. Vedci dokázali vytvoriť „univerzálnu“ obličku. Tento prelomový orgán bol úspešne otestovaný na tele pacienta v stave mozgovej smrti (so súhlasom rodiny), kde fungoval niekoľko dní.

Biochemik Stephen Withers z University of British Columbia zdôrazňuje, že ide o prvý prípad, kedy sme tento proces videli fungovať v ľudskom modeli, píše portál Science Alert. 

Problém menom „nula“

Prečo je to také dôležité? Ak máš krvnú skupinu 0 a potrebuješ obličku, si v obrovskej nevýhode. Krvná skupina 0 je tzv. univerzálnym darcom, čo znamená, že tvoje orgány môžu dostať aj ľudia so skupinou A, B alebo AB. Výsledkom je, že „nulkové“ obličky sú v neustálom nedostatku, zatiaľ čo pacienti s touto skupinou tvoria viac ako polovicu poradovníkov.

Súčasné metódy, ktoré umožňujú transplantáciu medzi nekompatibilnými skupinami, sú komplikované, drahé a rizikové. Vyžadujú náročnú prípravu pacienta, čo prakticky vylučuje darcov po smrti, kedy je čas kritickým faktorom.

zdroj: Freepik/ibrandify

Molekulárne nožnice v akcii

Vedci na tento problém použili fascinujúcu metódu – premenili obličku typu A na typ 0. Použili pritom špeciálne enzýmy, ktoré fungujú ako mikroskopické nožnice. Tieto enzýmy doslova „odstrihnú“ cukrové molekuly (antigény) z povrchu buniek, ktoré identifikujú krvnú skupinu A.

Withers tento proces prirovnáva k odstráneniu červeného laku z auta, pod ktorým ostane neutrálna základná farba. Akonáhle sú tieto markery preč, imunitný systém príjemcu prestane vnímať orgán ako cudzí útočný prvok.

Čo hovoria ďalšie výskumy?

Aby sme pochopili rozsah tohto úspechu, musíme sa pozrieť na širší vedecký kontext. Tento výskum totiž nadväzuje na roky štúdií o modifikácii orgánov a xenotransplantáciách.

Už v roku 2022 vedci v Toronte úspešne otestovali podobnú techniku na ľudských pľúcach. Použili enzýmy FpGalNAc deacetylázu a Fp-galaktózaminidázu na odstránenie antigénov A. Táto štúdia publikovaná v Science Translational Medicine potvrdila, že orgán zbavený antigénov nespúšťa okamžité hyperakútne odmietnutie, čo vydláždilo cestu pre súčasný experiment s obličkami.

Príklad z ríše zvierat

Iný prístup k nedostatku orgánov predstavuje genetická editácia. V štúdii uverejnenej v časopise Nature vedci transplantovali opiciam obličky z geneticky upravených prasiat, ktoré mali odstránené antigény a pridané ľudské gény. Niektoré zvieratá prežili viac ako dva roky. To dokazuje, že úprava povrchových markerov orgánu je momentálne najsľubnejším smerom, ako obísť imunitnú bariéru.

Výzvy, ktoré nás ešte čakajú

Hoci je tento objav historický, cesta do operačných sál je ešte dlhá. Počas testu sa totiž ukázalo, že na tretí deň sa markery skupiny A začali na obličke opäť objavovať, čo vyvolalo miernu imunitnú reakciu. Tá však bola oveľa slabšia, než sa očakávalo, a vedci veria, že telo by si na nový orgán mohlo postupne zvyknúť.

Štatistiky sú pritom neúprosné. Len v USA zomiera každý deň 11 ľudí, ktorí sa nedočkali novej obličky. Väčšina z nich čakala práve na typ 0. „Toto je moment, kedy sa roky základného výskumu konečne spájajú so starostlivosťou o pacienta,“ hovorí Withers. Ak sa podarí proces zdokonaliť, čakacie listiny by sa mohli skrátiť z rokov na mesiace.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti