Bankroty firiem lámu rekordy. Krachuje ich o 100 % viac ako pred rokom

Bankroty firiem na Slovensku sa stupňujú. Júl 2025 bol mesiacom, počas ktorého sa vyskytol výrazný nárast počtu podnikateľských bankrotov v krajine. Podľa analýz spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau v júli tohto roku bolo vyhlásených spolu 34 konkurzov. To predstavuje nárast o takmer 42 % oproti predchádzajúcemu mesiacu, keď ich počet dosiahol „len“ 24. Tento nárast v počte bankrotov je ešte výraznejší v medziročnom porovnaní. V júli 2024 bolo vyhlásených iba 16 konkurzov, čo znamená nárast o viac ako 112 %.

Tento trend naznačuje, že letná vlna bankrotov naberá na intenzite a odráža vážne ekonomické problémy v rôznych sektoroch podnikania, uvádza správa CRIF.

Aké firmy bankrotujú

Medzi zbankrotovanými spoločnosťami dominujú predovšetkým malé a stredné podniky, pričom najviac zasiahnutým sektorom je priemyselná výroba, veľkoobchod, maloobchod a stavebníctvo. Z 34 zbankrotovaných firiem bolo 27 eseročiek (79,4 %), 4 akciové spoločnosti (11,8 %) a dve jednoduché spoločnosti na akcie. Zaujímavé je aj to, že 19 z týchto firiem malo nezistený počet zamestnancov, čo naznačuje, že mnohé z nich neboli riadne evidované v pracovných registroch.

Tento vývoj je spôsobený viacerými faktormi. Jedným z hlavných dôvodov bankrotov je ekonomická stagnácia a slabnúca ekonomika EÚ, ktorá zasahuje aj slovenský trh. Firmy čelili rastúcim nákladom na materiály, energie a pracovnú silu, čo ich čoraz viac tlačilo k platobnej neschopnosti. Okrem toho sú tu aj vyššie clá, ktoré ovplyvňujú dodávateľské reťazce, a zvyšujúca sa inflácia prispievajú k nepriaznivým hospodárskym podmienkam. Problémom je aj prebiehajúca ekonomická konsolidácia, ktorá sa dotkla firiem aj občanov. 

Konsolidácia nakoniec zostáva na pleciach občana
? Celý článok https://t.co/QjpOIA4C0u pic.twitter.com/qETHl0SBUG

— Týždenník TREND (@etrend_sk) June 19, 2025

Z pohľadu štátu vznikla celková finančná škoda vo výške takmer 2,81 milióna eur. Za väčšiu časť tejto sumy zodpovedajú dve spoločnosti, ktorým bola povolená reštrukturalizácia. Firmy totiž nezaplatili dlh na sociálnych a zdravotných odvodoch a daniach.

Pokiaľ ide o geografické rozdelenie, najviac konkurzov bolo vyhlásených v Bratislavskom kraji, kde ich bolo 13. Nasleduje Nitriansky kraj so 7 konkurzmi. V Trnavskom, Košickom a Žilinskom kraji zaznamenali zhodne po 3 konkurzy. Tento vývoj potvrdzuje, že ekonomické problémy postihujú nielen západnú časť Slovenska, ale aj slabšie regióny na východe republiky. Bankroty sú problémom celej krajiny. 

Bankroty sa nekončia

Vzhľadom na tieto údaje odborníci varujú pred ďalšími ekonomickými problémami, ktoré môžu zasiahnuť slovenské podniky. Firmy by sa mali sústrediť na detailnejšiu analýzu svojich finančných ukazovateľov, kontrolovať platobnú disciplínu svojich obchodných partnerov a včas predchádzať možným problémom s likviditou. „Je potrebné, aby podnikatelia venovali väčšiu pozornosť finančnému zdraviu svojich firiem a včas identifikovali možné riziká,“ zdôrazňuje Jana Marková, analytička CRIF – Slovak Credit Bureau.

„Podľa nášho názoru sú trendy vo vývoji počtu vyhlásených konkurzov a povolených reštrukturalizácií počas analyzovaného obdobia rokov 2006 až do 31. júla 2025 najviac ovplyvnené zmenami kondície slovenskej ekonomiky a ekonomík krajín Európskej únie (najmä Nemecka), USA a Číny, kvalitou podnikateľského prostredia a legislatívy (nielen konkurznej). Tie sa v počte bankrotov prejavujú obvykle s minimálne ročným oneskorením,“ spresňuje Marková. 

Platilo to v prípade globálnej finančnej krízy so začiatkom v roku 2008, keď slovenská ekonomika zaznamenala nárast počtu bankrotov. To isté môžeme aplikovať aj v prípade mimoriadnej situácie, ktorá bola vyhlásená 11. marca 2020 kvôli šíreniu pandémie koronavírusu. „Núdzový stav, ktorý trval nepretržite od 1. októbra 2020 do 14. mája 2021, čiže viac ako 7 mesiacov, mal priamy ale aj nepriamy vplyv na pokles ekonomickej aktivity podnikateľských subjektov a následne nárast počtu bankrotov,“ dodáva analytička. 

Trump sa chce osobne stretnúť s Putinom zrejme už budúci týždeň. Do hry má vstúpiť aj Zelenskyj

Historicky najnižší počet vyhlásených konkurzov eviduje CRIF v roku 2020. Počas celého roka ich bolo 167. V tomto období boli síce prevádzky obmedzované, ale podnikatelia mohli využiť možnosti na dočasnú ochranu pred veriteľmi, ale aj iné formy štátnej pomoci, napríklad dočasný kurzarbeit či úhradu časti nájomného v prípade zatvorených prevádzok.

Ako ďalej

Jana Marková vníma v tejto oblasti aj určité trendy, pričom na ich základe je možné spracovať predikcie do budúcnosti. „V roku 2025 ešte neočakávame výrazné, ale len pozvoľné zvyšovanie počtu insolvenčných konaní. Dôvodom je minimálne ročné oneskorenie vplyvov na trend vývoja počtu bankrotov. Nárast počtu bankrotov očakávame v roku 2026. Vývoj po roku 2026 sa v súčasnom turbulentnom období nedá aj vzhľadom na chýbajúce dlhodobejšie makroekonomické prognózy odhadnúť. Okrem už vymenovaných vplyvov na vývoj bankrotov nemožno zabudnúť na nízku konkurencieschopnosť – zaostávanie v produktivite práce na Slovensku a v celej EÚ, ktorá je o 70 % nižšia ako v USA.“

Slovenská vláda hrá geopolitickú hru, v ktorej ekonomika prehráva https://t.co/EHzbUPFmzO

— Týždenník TREND (@etrend_sk) July 16, 2025

„Nízku konkurencieschopnosť v našich podmienkach spôsobuje absentujúci digitálny sektor,“ dodáva s tým, že ide „málo investícií na výskum a vývoj a sú vysoké vstupné náklady v dodávateľskom reťazci, ktoré sa premietajú do konečnej ceny výrobkov a služieb. Viaceré firmy nedokážu konkurovať lacnejším výrobkom napríklad z Ázie.“

Zvyšovanie vstupných nákladov je podľa nej dôsledkom zmien vo výške daní a poplatkov (z príjmu, DPH, emisné kvóty), resp. zavádzania nových daní – najmä transakčnej dane platnej od 1. apríla 2025, ceny elektrickej energie, plynu a pohonných látok, ceny práce a práce nadčas, ako aj za dopravu a poistenie. Podnikateľské prostredie negatívne ovplyvní aj zavedenie cla na dovoz výrobkov a osobitne automobilov do USA (vo výške zatiaľ dohodnutých 10 %), či vplyvy ďalších vládnych konsolidačných balíčkov.

Bankroty majú svoje dôvody

Problémom sú v súčasnosti najmä konsolidačné vládne balíčky. Tie obsahujú napríklad zníženie a úpravy daňového bonusu na dieťa, zmeny v DPH a v odvodoch, ale aj zvyšovanie úrokových sadzieb hypotekárnych a spotrebných úverov. Rast cien nehnuteľností a prenájmov negatívne ovplyvňujú  kúpyschopnosť obyvateľov. To sa prejavuje už teraz na poklese maloobchodných tržieb. Následne sa to prejaví vo finančnej situácii podnikov a odvetví, ktoré sú zamerané najmä na domáci dopyt.

„Tento nárast bankrotov je varovaním pre slovenský podnikateľský sektor, ktorý čelí stále náročnejším podmienkam. A hoci sa niektoré firmy pokúšajú o reštrukturalizáciu, otázka udržateľnosti a schopnosti prispôsobiť sa novým ekonomickým podmienkam zostáva kľúčovým faktorom pre prežitie na trhu,“ uvádza Marková. 

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika