Rodinný dom z 50. rokov zmenili na klenot pre zrelý vek. Pracovali s tým, čo už tam bolo, no výsledok je výnimočný (FOTO)

Domy často kopírujú životné cykly svojich obyvateľov. Najprv sú pri ich plánovaní dvaja, čoskoro pribudnú deti, no po rokoch zostanú opäť len dvaja. Zdanlivo jednoduchý príbeh, ktorý sa opakuje v mnohých domácnostiach, no len málokedy ho architektúra skutočne dobehne.

Projekt Znovu doma v Břevnove tento oblúk zachytil a po viac ako dvoch dekádach priniesol domu druhý život, tentoraz pre manželský pár, ktorý v ňom chce pokojne dožiť, no s otvorenou náručou pre rodinu a priateľov.

Dom ako pamäťová stopa

Pôvodný dom z 50. rokov minulého storočia prešiel na prelome milénia rozsiahlou rekonštrukciou, ktorú navrhlo štúdio ADR. Päťčlenná rodina v ňom našla svoj priestor, a ten v priebehu rokov žil presne tak, ako to vtedy architekti naplánovali.

Znovu doma

GALÉRIA+ 21

Dnes sa však jeho charakter mení. Nová rekonštrukcia už nemá ambíciu vytvárať priestor pre detský ruch, ale vytvára pohodlie pre dvojicu, ktorá sa do domu vracia v novej životnej etape.

Ako uvádzajú autori, „každý centimeter domu je ‚pokrytý príbehmi‘, racionálnymi aj impulzívnymi rozhodnutiami, je zrkadlom jeho obyvateľov.“ Práve táto osobná vrstva robí z projektu niečo viac ako len architektonický zásah. Je to návrat domov, no nie k nostalgii, ale k životu.

Zvonku decentný, zvnútra radikálne iný

Na prvý pohľad sa zdá, že dom sa nezmenil. Fasáda v tlmených odtieňoch kombinuje jemnozrnnú a hrubú omietku s vstrekovaným kamenným zrnom. Tento nový povrch zjednotil a upokojil pôvodne členitý a historizujúci výraz.

Výraznejšia zmena však nastala v oknách, ktoré sú teraz rôznorodé, niektoré bezrámové, iné z dubového dreva s prekrytím vonkajším sklom alebo z bieleného smreku. Tieto riešenia boli volené individuálne podľa charakteru miestností.

Najvýraznejšou vonkajšou zmenou je nový vikier na poschodí, ktorý nahradil pôvodné dve malé okná. Bezrámové zasklenie otvorilo výhľad do záhrady a pustilo do interiéru oveľa viac denného svetla.

Záhrada ako súčasť obývačky

Zmeny v interiéri sú oveľa výraznejšie. Vstupná časť na najnižšom podlaží sa otvorila, zmizli podhľady, pribudlo svetlo vďaka preskleným dverám, zmenili sa farby aj materiály. Prízemie teraz prirodzene prepája dom so záhradou.

Nachádza sa tu hlavný obytný priestor s kuchyňou, jedálňou, spálňou a kúpeľňou. Vďaka drobným zásahom, ako je zúženie priechodu do záhrady, sa podarilo získať viac priestoru pre kúpeľňu bez toho, aby utrpel komfort.

Horné poschodie, kde kedysi boli detské izby, sa premenilo na salón určený na rodinné oslavy, premietanie filmov či pobyt hostí. Výraznou zmenou prešlo aj podkrovie, ktoré teraz ponúka samostatný priestor pre dlhšie návštevy bez toho, aby narušovali súkromie hostiteľov.

Interiér ako denník života

Vo vnútri domu sa stretáva história so súčasnosťou. Zachované boli pôvodné prvky ako pozinkované zábradlie, ktoré dostalo nový život prepojením na jednotlivých odpočívadlách schodiska, či renovované parkety doplnené o „lišty“ z pozinkovaného plechu.

Steny v bielych a sivých tónoch slúžia ako neutrálne pozadie pre umelecké diela a predmety so silným osobným významom.

„Interiér je predovšetkým zbierkou vecí zhromažďovaných s citom a rozvahou po celý život,“ uvádzajú autori. „Vecí, ktoré investora viažu k ľuďom a udalostiam.“ Nie je to teda len zber predmetov, ale zber príbehov.

Napríklad pec v obývačke vyrobil priateľ Jürgen Rajh, nábytok z dubového masívu vyhotovil syn Jakub. Textilné doplnky ušila samotná investorka z vlny dovezenej zo Škótska a svetlá nad jedálenským stolom pochádzajú z dánskeho bazáru. Každý detail má svoj pôvod, každý materiál má svoj dôvod.

Nová etapa života, rovnaký dom

Dom Znovu doma nie je o návrate k minulosti, ale o tom, ako možno na rovnakom mieste začať novú etapu života. Z projektu nevyžaruje okázalosť, ale premyslená úspornosť, úcta k minulosti a otvorenosť voči budúcnosti. Architektúra tu nie je len o forme, ale najmä o obsahu.

Pri dnešných nákladoch na výstavbu a život v meste je čoraz častejšie výhodnejšie a udržateľnejšie adaptovať existujúce stavby. Tento dom však ukazuje, že adaptácia môže byť nielen praktická, ale aj intímna, hlboká a osobná. A že architektúra, ak jej dáme čas, môže skutočne rásť spolu s nami.

Čítaj viac z kategórie: Architektúra