Rokovali o iránskom jadre bez expertov. Vedci tvrdia, že kľúčové tvrdenie Trumpovcov je fyzicky nemožné

Americký zásah proti Iránu otvoril aj ďalší spor, ktorý sa už netýka len vojenskej sily, ale aj odbornej dôveryhodnosti. Trumpova administratíva totiž za dôležitú súčasť svojho odôvodnenia označila Teheránsky výskumný reaktor.

Práve ten mal podľa jej predstaviteľov slúžiť ako krytie pre hromadenie materiálu, ktorý by mohol viesť k výrobe jadrovej zbrane. Problém je v tom, že viacerí jadroví vedci a experti na nešírenie jadrových zbraní tento výklad spochybnili a podľa portálu MS NOW hovoria o technicky chybných tvrdeniach.

Podľa zistení MS NOW prišli iránski vyjednávači ešte približne 36 hodín pred americkým útokom so sedemstranovým návrhom možnej jadrovej dohody. Mediátorom bol ománsky minister zahraničných vecí. Americkú stranu zastupovali Steve Witkoff a Jared Kushner. Podľa diplomata z Blízkeho východu oboznámeného s rokovaniami si však neprizvali technických expertov na jadrový program. Práve to sa teraz stalo jedným z hlavných bodov kritiky.

Reaktor, ktorý nemôže obohacovať urán

Jadro sporu je pritom pomerne konkrétne. Trumpova administratíva tvrdila, že Irán využíval Teheránsky výskumný reaktor ako zámienku a v skutočnosti pri ňom hromadil materiál. Viacerí odborníci však pre MS NOW upozornili, že takýto reaktor nedokáže obohacovať urán, či už na civilné, alebo vojenské účely. Elena Sokova z Vienna Center for Disarmament and Non Proliferation označila hodnotenia administratívy za „mätúce a zavádzajúce“ a dodala, že sú plné „technických chýb“.

Podobne hovoril aj Daryl Kimball z Arms Control Association, podľa ktorého pri rokovaniach o nešírení jadrových zbraní rozhodujú detaily a tie si vyžadujú čas aj technickú odbornosť. Claus Montonen, bývalý jadrový fyzik, navyše zdôraznil, že „fungujúci reaktor nemožno používať ako sklad“. Aj Katariina Simonen pripomenula, že zariadenie bolo navrhnuté na civilné využitie, teda na izotopy, výskum a výcvik. Reaktor navyše pôvodne postavili samotné Spojené štáty v roku 1967 v rámci programu Atómy pre mier.

zdroj: TASR/Satellite image ©2026 Vantor via AP

Spor o 20-percentný urán

Najčastejšie sa v argumentácii Washingtonu objavoval 20-percentne obohatený urán. Irán podľa MS NOW žiadal, aby ho mohol naďalej využívať v tomto reaktore na výrobu rádioizotopov a na medicínske účely, čo patria medzi bežné civilné použitia. Witkoff tvrdil, že práve táto úroveň obohatenia bola podozrivá a prekračovala limity známe z dohody JCPOA. Odborníci však upozornili, že samotný reaktor takéto palivo potrebuje, pretože tak bol skonštruovaný.

Dôležité je aj to, že administratíva podľa MS NOW nepredložila dôkaz, že Irán chcel tento materiál použiť na výrobu zbrane. Rovnako neukázala dôkaz, že by reaktor slúžil ako tajné úložisko pre vojenský program. Ani na uzavretých brífingoch pre amerických zákonodarcov vraj predstavitelia administratívy netvrdili, že zariadenie bolo využívané na skladovanie materiálu pre potenciálnu bombu.

Kde je vysoko obohatený urán

To však neznamená, že otázka iránskeho jadrového materiálu je vyriešená. Agentúra Reuters s odvolaním sa na šéfa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafaela Grossiho uviedla, že takmer polovica iránskeho uránu obohateného až na 60 percent bola uložená v tunelovom komplexe v Isfaháne a pravdepodobne tam stále je. Grossi povedal, že podľa poslednej inšpekcie išlo o viac než 200 kilogramov a všeobecný predpoklad je, že materiál zostal na mieste, pretože nebol zaznamenaný žiadny pohyb, ktorý by naznačoval jeho presun.

Práve tu sa ukazuje zásadný rozdiel medzi politickým tvrdením a technickou realitou. Reuters pripomína, že tri známe iránske zariadenia na obohacovanie uránu boli v júni zničené alebo ťažko poškodené. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu zároveň uviedla, že nemá žiadny vierohodný dôkaz o koordinovanom programe výroby jadrovej zbrane.

Spor sa tak nevedie o to, či Irán mal obohatený urán, ale o to, či Trumpova administratíva správne vysvetľovala, čo znamenal Teheránsky výskumný reaktor a či ľudia pri rokovacom stole rozumeli jadrovým detailom, o ktorých rozhodovali.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie