Rozpočet na rok 2026 schválený vládou je nereálny a šetrí len na papieri, varujú odborníci

Rozpočet Slovenskej republiky na rok 2026 je schválený – zatiaľ len vládou a putuje do parlamentu. Návrh obsahuje očakávané príjmy verejnej správy vo výške 62 miliárd eur, čo predstavuje 43 % HDP, a výdavky vo výške 67,9 miliardy eur, teda 47,1 % HDP. Výsledkom je plánovaný deficit na úrovni 5,9 miliardy eur alebo 4,1 % HDP.

Na prvý pohľad ide o pokus o zodpovedné hospodárenie, keďže ide o medziročné zníženie deficitu z očakávaných 5 % HDP v roku 2025. Vláda zároveň deklaruje, že rozpočet zahŕňa konsolidačné opatrenia v hodnote 2,3 miliardy eur, ktoré by mali pomôcť stabilizovať verejné financie. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) však upozorňuje, že „cieľ deficitu na úrovni 4,1 % HDP nie je realistický“. Jej vlastný odhad hovorí o schodku vo výške 4,6 % HDP, čo predstavuje približne 6,5 miliardy eur.

Rozpočet podľa RRZ má veľké systémové riziká

Podľa hodnotenia RRZ má predložený rozpočet vážne nedostatky nielen v číslach, ale aj v transparentnosti a vierohodnosti. Zásadné výhrady sú na niekoľkých úrovniach. Odborníci sformulovali štyri základné oblasti, ktoré sú v rozpočte problematické. Sú to:

Hoci sa vláda snaží prezentovať rozpočet ako zodpovedný krok k stabilizácii verejných financií, odborné inštitúcie, ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, bijú na poplach. Poukazujú na to, že opatrenia nie sú dostatočne premyslené, ich efekt znižujú iné prijaté rozhodnutia a chýba celková stratégia, ktorá by zabezpečila trvalé znižovanie deficitu a dlhu.

Konsolidácia, ktorú vláda deklaruje, je do veľkej miery postavená na dočasných a jednostranných opatreniach, najmä na strane príjmov. Štrukturálne reformy výdavkov, ako napríklad zefektívnenie štátnych transferov, neboli realizované. Vláda sa zároveň vyhýba zvyšovaniu adresnosti výdavkových opatrení, čo by mohlo priniesť potrebné úspory bez negatívneho dosahu na zraniteľné skupiny obyvateľstva.

Problémy pokračujú

Výsledkom takejto politiky je pokračujúci rast verejného dlhu Slovenska, ktorý by podľa najnovších prognóz mohol už v roku 2029 presiahnuť 72 % HDP. To predstavuje veľmi vážne riziko nielen z hľadiska fiškálnej stability, ale aj z pohľadu dôvery trhov, medzinárodných partnerov a investorov.

Ak sa tieto predpoklady naplnia, Slovenská republika sa dostane pod tlak nielen kvôli rastúcim úrokovým nákladom, ale aj kvôli prípadnej potrebe prijímať reštriktívne opatrenia v čase, keď to bude ekonomicky najnevhodnejšie. To môže vyvolať domino efekt so zásadným vplyvom na hospodársky rast, zamestnanosť a celkovú konkurencieschopnosť krajiny.

💸 Vláda minulý týždeň predstavila a v piatok bleskovo aj schválila rozpočet pre rok 2026.

🔍 Návrh hodnotí @RadovanDurana:

📊 Povinnosťou vlády, vyplývajúcou z existujúcej legislatívy a zo zodpovednosti k občanom, je udržateľné hospodárenie verejnej správy. Vláda predstavila… pic.twitter.com/v4rTAtfBbk

— INESS Institute (@INESSinstitute) October 13, 2025

Ďalším problematickým aspektom predloženého návrhu štátneho rozpočtu na nasledujúce obdobie je samotný proces jeho schvaľovania. Rozpočet bol predstavený verejnosti len štyri pracovné dni pred jeho prerokovaním vo výbore Národnej rady SR. To je podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bezprecedentne krátky čas.

Takýto postup výrazne obmedzuje možnosti odbornej aj verejnej diskusie, ako aj nezávislého hodnotenia návrhu z pohľadu kľúčových inštitúcií. Tento spôsob prijímania zásadného dokumentu, ktorý bude mať vplyv na každého občana a podnikateľa na Slovensku, podľa nej znižuje dôveru v transparentnosť a kvalitu rozhodovania vlády.

Ešte vážnejším problémom však zostáva, že hoci sa Slovensko momentálne nenachádza vo vážnej hospodárskej kríze, vláda si nedokázala vytvoriť priestor pre ambicióznejšiu konsolidáciu. Nízky rast ekonomiky, vysoké úrokové sadzby a absencia strategických reforiem vytvárajú kombináciu, ktorá do budúcnosti znižuje manévrovací priestor verejných financií.

Slovensko tak míňa dostupný čas a prostriedky, ktoré by mohli byť využité na ozdravenie rozpočtu v priaznivejšom makroekonomickom prostredí. Ak sa konsolidácia bude odkladať na obdobie rokov 2027 a 2028, bude oveľa ťažšie dosiahnuť rovnaký efekt bez ešte bolestivejších zásahov.

Fiškálne pravidlá EÚ

Rozpočet tak, ako bol navrhnutý, tiež úplne neodzrkadľuje požiadavky vyplývajúce z európskych fiškálnych pravidiel. Slovensko sa síce počas rokov 2024 až 2028 zaviazalo k maximálnemu rastu čistých výdavkov na úrovni 14,8 %, no návrh rozpočtu tento limit v rokoch 2027 a 2028 prekračuje. To znamená, že bez ďalších opatrení krajine hrozí nedodržanie pravidiel, čo by mohlo viesť k sankciám zo strany Európskej únie.

Navyše, schválenie tzv. únikovej klauzuly na obranné výdavky znamená, že tieto výdavky budú v najbližších rokoch rásť rýchlejšie. A aj to zvyšuje tlak na ostatné výdavkové kategórie. Podľa RRZ samotné dodržanie rastu výdavkov nestačí na to, aby sa deficit znížil pod 3 % HDP. Alebo k tomu, aby sa dlh stabilizoval pod hranicou 60 % HDP.

Robert Kiyosaki varuje: „Najväčší krach trhov v histórii ešte len príde“

Vzhľadom na tieto riziká sa čoraz viac odborníkov zhoduje, že samotná vláda podkopáva svoje vlastné vyhlásenia o zodpovednej fiškálnej politike. Deklarácie o prioritách konsolidácie nie sú podložené konkrétnymi a vierohodnými krokmi. Namiesto dlhodobej stratégie sledujeme ad hoc prístup. Ten kombinuje nepresné predpoklady, obmedzenú transparentnosť a krátkodobé opatrenia bez zohľadnenia ich vplyvu na rast či sociálnu súdržnosť.

Rozpočet môže byť aj lepší

Hoci sa v rozpočte nachádzajú aj pozitívne prvky, ako napríklad snaha zvýšiť výdavky na školstvo a zdravotníctvo, tieto kroky sú v súčasnej rozpočtovej situácii rizikové, ak nie sú kompenzované úsporami alebo vyššími príjmami inde. Zatiaľ čo valorizácia miezd učiteľov či investície do nemocníc môžu mať pozitívny vplyv na kvalitu života a dlhodobý rastový potenciál, ak sú zle naplánované alebo nekryté, môžu prispieť k prehĺbeniu deficitu a zadlženosti.

💸 Štátne výdavky sa odtrhli z reťaze 🔗 A nie je to nijaká novinka…

Otázkou zostáva, dokáže vláda zareagovať (rozumne)?

hashtag#dlh hashtag#deficit hashtag#verejnefinancie hashtag#slovenskarepublika hashtag#ficoIV hashtag#konsolidacia pic.twitter.com/v1tbr7Hb3B

— INESS Institute (@INESSinstitute) October 9, 2025

Z pohľadu investora, podnikateľa alebo občana vyvoláva schválený návrh štátneho rozpočtu oprávnené obavy. Dlhodobá fiškálna nestabilita znamená vyššiu neistotu pri plánovaní a zvyšuje tlak na budúce daňové zaťaženie. Zároveň znižuje atraktivitu Slovenska ako cieľovej krajiny pre investície. Bez dôveryhodného plánu konsolidácie, realistických rozpočtových čísel a vyššej transparentnosti hrozí problém. Krajina stratí kontrolu nad vlastnými verejnými financiami.

Napriek týmto záverom však stále existuje možnosť zmeniť kurz. Vláda má k dispozícii ešte niekoľko mesiacov na to, aby dopracovala konkrétne opatrenia pre roky 2027 a 2028. Môže ešte zreálniť svoje odhady a zapojiť do diskusie odbornú verejnosť. Takýto krok by nielen zvýšil dôveru investorov, ale aj ukázal, že Slovensko dokáže robiť zodpovednú hospodársku politiku. A to aj v čase, keď je to najviac potrebné.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika