Rusi ohrozujú celý kontinent. Obsadenie Záporožskej jadrovej elektrárne je extrémne nebezpečné, tvrdí Kuleba

Ruské jednotky „vystavujú riziku celý kontinent“, keď využívajú Záporožskú jadrovú elektráreň na Ukrajine, ktorá je najväčšou svojho druhu v Európe, ako vojenskú základňu. Vyhlásil to v nedeľu ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. TASR o tom informuje na základe správy televízie Sky News.

„Vzhľadom na naše tragické dejiny bola jadrová bezpečnosť celé desaťročia hlavnou prioritou Ukrajiny,“ uviedol Kuleba, pričom odkazoval na černobyľskú haváriu, ku ktorej prišlo v roku 1986.

„Ruskí útočníci premenili Záporožskú jadrovú elektráreň na vojenskú základňu a vystavujú tak riziku celý kontinent. Ruská armáda musí z elektrárne odísť, nemá tam čo robiť,“ dodal šéf ukrajinskej diplomacie v príspevku na sociálnej sieti Twitter.

Záporožskú jadrovú elektráreň obsadili v prvých týždňoch invázie ruské vojská, no naďalej ju prevádzkujú ukrajinskí pracovníci. Toto zariadenie sa odvtedy nachádza na frontovej línii.

Kyjev a Moskva sa v posledných týždňoch navzájom obviňujú z ostreľovania tejto jadrovej elektrárne, čo vyvoláva obavy z možného úniku radiácie.

Ukrajinskí predstavitelia aj v nedeľu ráno uviedli, že oblasť neďaleko elektrárne zasiahla ruská raketa a delostrelecké ostreľovanie, píše Sky News.  

Dohoda sa nekonala

Rusko v piatok zabránilo prijatiu spoločnej deklarácie po skončení štvortýždňovej konferencie o plnení Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT), ktorá sa konala v sídle OSN v New Yorku. TASR správu prevzala v sobotu z agentúry AFP.

Zmluva o nešírení jadrových zbraní, ktorú ratifikovalo viac ako 190 štátov, má za cieľ znížiť riziko šírenia jadrových zbraní po celom svete. Implementácia tejto zmluvy sa má kontrolovať každých päť rokov.

Záverečné piatkové zasadnutie bolo odložené o niekoľko hodín. Napokon prezident konferencie Gustavo Zlauvinen z Argentíny oznámil, že dohodu sa nepodarilo dosiahnuť po tom, čo Rusko dokument spochybnilo.

Ruský zástupca Igor Višneveckij uviedol, že návrhu konečného textu, ktorý mal viac ako 30 strán, chýba „vyváženosť“. „Naša delegácia má jednu zásadnú námietku k niektorým odsekom, ktoré sú očividne politického charakteru,“ povedal a dodal, že Rusko nie je jedinou krajinou, ktorá s textom nesúhlasí.

Podľa zdrojov blízkych rokovaniam bolo Rusko hlavne proti odsekom týkajúcim sa Záporožskej jadrovej elektrárne na Ukrajine, ktorú okupuje ruská armáda.

Najnovší návrh textu vyjadril „veľké znepokojenie“ nad vojenskými aktivitami v okolí ukrajinských elektrární vrátane Záporožia, ako aj nad stratou kontroly Kyjeva nad týmito lokalitami a negatívnym vplyvom na bezpečnosť.

Signatárske štáty počas konferencie diskutovali o množstve ďalších tém vrátane iránskeho jadrového programu a severokórejských jadrových testov. Ani na poslednej hodnotiacej konferencii v roku 2015 sa strany nedokázali dohodnúť na podstatných otázkach, všíma si AFP.

Generálny tajomník OSN António Guterres na začiatku konferencie 1. augusta upozornil, že ľudstvo je „iba jedno nedorozumenie od jadrového zničenia“. Svet podľa neho v súčasnosti čelí najväčšej hrozbe od vrcholu studenej vojny.

Ruské straty

Na Ukrajine od začiatku ruskej invázie podľa ukrajinského ministerstva zahraničných vecí už padlo 46 750 vojakov. Ministerstvo zahraničia to uviedlo po tom, ako ukrajinský rezort obrany v sobotu konštatoval, že ruská armáda od začiatku vojny stratila 46 500 vojakov.

Znamená to, že za uplynulých 24 hodín na Ukrajine zomrelo 250 príslušníkov ruských ozbrojených síl. Informuje o tom portál news.sky.com, ktorý dodal, že údaje nedokáže nezávisle overiť.

zdroj: TASR/Mikhail Klimentyev, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP

Podľa ukrajinského ministerstva zahraničia Moskva na Ukrajine doteraz prišla o 234 lietadiel, 202 vrtuľníkov, 1 942 tankov a 4 257 obrnených bojových vozidiel.

Čítaj viac z kategórie: Vojna na Ukrajine