„Rusi sa Európanov neboja,“ myslí si bývalý predstaviteľ Pentagonu. EÚ zvažuje 40 km nárazníkovú zónu na Ukrajine

Európski lídri vraj rozmýšľajú o vzniku 40-kilometrovej nárazníkovej zóny na Ukrajine. Zóna by sa mala nachádzať medzi ruským a ukrajinským frontom a má byť súčasťou mierovej dohody, píše web POLITICO.

Má ísť o možnosť na poslednú chvíľu, ktorú vraj prijala aj Moskva, no ktorá by tiež závratne zvýšila počet mierových jednotiek na hraniciach s Ruskom v prípade mieru. Príkladom takejto zóny je areál, ktorý sa nachádza medzi Severnou a Južnou Kóreou.

POLITICO sa odvoláva na piatich európskych diplomatov. Podľa nich je tento návrh jednou z možností, ktoré vojenskí a civilní predstavitelia zvažujú ako scenár prímeria na Ukrajine alebo povojnové zriadenie frontu.

Možnosti a problémy

Problémom sa ukázala byť hĺbka samotnej zóny. Predstavitelia sa nevedia zhodnúť na tom, koľko územia by mala zóna zabrať. To môže byť problémom pre Kyjev, keďže by to pravdepodobne znamenalo územné ústupky zo strany Ukrajiny.

Rekordné ceny benzínu a nekonečné rady. Ukrajinské útoky škodia ruskej ekonomike, Kyjev použije novú zbraň

Spojené štáty sa údajne do diskusie o nárazníkovej zóne nezapojili. No už len realita, že predstavitelia takýto scenár zvažujú, aby na fronte zavládol krehký mier, vraj svedčí o zúfalstve spojencov v NATO.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa novín POLITICO doposiaľ neprejavil žiadnu túžbu zastaviť boje na Ukrajine. Moskva vo štvrtok dokonca opäť zaútočila na Kyjev. O život prišlo najmenej 19 ľudí a údery poškodili aj miestne úrady Európskej únie.

Moskva sa Bruselu nebojí

„Chytajú sa slamky,“ povedal Jim Townsend, bývalý predstaviteľ Pentagonu, ktorý dohliadal nad postupmi Európy a NATO počas administratívy bývalého prezidenta Baracka Obamu. „Rusi sa Európanov neboja,“ pokračoval.

„Putin vám ukradol vaše deti, ale môžeme ho zastaviť.“ Carney a Trump podporili Ukrajinu na Deň nezávislosti

„Ak si myslia, že zopár britských a francúzskych pozorovateľov odradí Rusov od postupu na Ukrajine, tak sa mýlia,“ dodal Townsend. Ak by sa plán naozaj stal realitou, išlo by v podstate o rozdelenie Ukrajiny. To však má v Európe historický význam.

Európski diplomati napríklad nechcú porovnávať túto možnosť na Ukrajine s demilitarizovanou zónou na Kórejskom polostrove. Radšej ju prirovnávajú k rozdeleniu Nemecka po druhej svetovej vojne a počas studenej vojny.

Prístup Moskvy je otázny – čo je zrejme zámer

Putin a jeho zástupcovia tvrdia, že pracujú na vzniku nárazníkových zón na ruských hraniciach s Ukrajinou. No doposiaľ sa neobjavili žiadne detaily alebo informácie o tom, ako by tieto návrhy vyzerali.

Putin sa smeje, myslí si Kallasová. Vzdať sa územia výmenou za mier je podľa nej pascou

Otázkou je aj samotný počet vojakov, ktorí by takúto zónu strážili. Predstavitelia diskutujú o naozaj širokom rozsahu vojenských síl, čísla sa pohybujú od 4-tisíc vojakov do 60-tisíc vojakov. Krajiny sa však nezaviazali prispieť svojimi silami k týmto číslam a americký prezident Donald Trump odstúpil od možnej prítomnosti Američanov.

NATO aj EÚ zatiaľ čakajú

Spojenci zatiaľ odkladajú zverejnenie záväzkov o vojakoch. Čakajú na kľúčové detaily, tvrdí európsky úradník. Majú totiž pádne otázky. Zatiaľ nevedia, aké pravidlá by platili pri nasadení vojakov NATO na fronte, ako by reagovali na možnú ruskú eskaláciu a či by potrebovali neutrálne krajiny, ktoré by v oblasti hliadkovali, ak by Moskva namietala prítomnosť vojakov NATO v zóne.

„Všetci sa snažia čo najrýchlejšie dosiahnuť bezpečnostné záruky, aby Trump nezmenil názor,“ povedal jeden z európskych úradníkov o prinútení Putina k dohode o mieri. Všetky nemenované zdroje hovoria s garanciou anonymity.

Návrat „Čiernej vdovy“? Američania odhaľujú stíhačku budúcnosti. Má ovládnuť radary a lietadlové lode

Avšak NATO má už teraz problém s vojakmi. Zápasí s prípravou síl rýchlej reakcie v počte 300-tisíc vojakov. Tí by mali chrániť východné krídlo Aliancie v prípade budúceho ruského útoku.

Niektorí však vyjadrili obavy, že nárazníková zóna by mohla ešte viac ohroziť ukrajinské mestá alebo by vystavila Ukrajinu riziku opätovnej ruskej invázie. „Nie je to veľmi rozumné voči protivníkovi, ktorý nejedná v dobrej vôli,“ povedal jeden z európskych predstaviteľov.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie