Rusi tvrdia, že zmarili špionážny plán Ukrajiny. V hre bolo 2,8 milióna eur

Ruská tajná služba FSB, nástupkyňa sovietskej tajnej polície KGB, tvrdí, že prekazila operáciu ukrajinskej a britskej rozviedky, ktoré sa vraj pokúšali o únos stíhačky MiG-31. Uviedli to ruské agentúry.

„FSB odhalila a zmarila operáciu rozviedky ukrajinského ministerstva obrany a jej britských kurátorov zameranú na únos stíhačky MiG-31 ako nosiča hypersonickej leteckej rakety Kinžal,“ citovala agentúra Interfax z komuniké FSB.

Plán na únos a odmena

Ukrajinskí spravodajci sa pokúšali zlákať ruských pilotov na sľubovanú odmenu vo výške troch miliónov dolárov (asi 2,8 miliónov eur). V ďalšom kroku potom plánovali odoslať pilota Migu aj s raketou na základňu Severoatlantickej aliancie pri čiernomorskom prístave Konstanca v Rumunsku, kde by mohol byť zostrelený, tvrdí FSB. Zdôraznila, že prijatými opatreniami plány ukrajinskej a britskej rozviedky na „rozsiahlu provokáciu“ zmarila.

Predchádzajúce podobné tvrdenia

Vlani v lete FSB tvrdila, že zmarila pokus Kyjeva o únos strategického bombardéra, ale – podobne ako teraz – nebolo možné toto tvrdenie overiť.

Predvlani v lete sa ukrajinskej tajnej službe podarilo naverbovať ruského pilota vrtuľníka Maxima Kuzminova, ktorý bol odporcom ruskej invázie do susednej krajiny. S vrtuľníkom Mi-8 preletel na územie pod kontrolou Ukrajiny. Lani vo februári bol dezertér nájdený mŕtvy v Španielsku.

Ochrana pred cudzími súdmi

Ruská vláda pripravuje návrh zákona, ktorý by zakázal na ruskom území vymáhať rozhodnutia zahraničných a medzinárodných súdov, ak neboli založené na medzinárodných dohodách s účasťou Ruska či rezolúciách Bezpečnostnej rady OSN. V praxi sa tak už deje, ale podľa expertov by opora v zákone nezaškodila, najmä pokiaľ ide o rozhodnutia Medzinárodného trestného súdu či potenciálneho osobitného tribunálu pre Ukrajinu, uviedol ruský denník Kommersant na svojom webe. Predlohu v pondelok schválila legislatívna komisia ruskej vlády.

Autori predlohy podľa Kommersantu navrhujú doplniť existujúci ústavný zákon o súdnom systéme v Rusku ustanovením, ktoré hovorí, že v Rusku nemožno vykonávať rozhodnutia zahraničných súdov, zriadených inými štátmi bez účasti Ruska, a tiež rozhodnutia medzinárodných súdov, ktorých jurisdikcia nie je potvrdená ruskými medzinárodnými zmluvami či rezolúciou BR OSN.

Doterajšie ustanovenie hovorí, že záväznosť rozhodnutí zahraničných a medzinárodných súdov v Rusku je daná medzinárodnými dohodami Ruska.

Rusko nebude musieť plniť rozhodnutia

Ak zmena bude prijatá, Rusko bude oprávnené neplniť rozhodnutia zahraničných či medzinárodných súdov, ak bude chýbať príslušná medzinárodná dohoda či rozhodnutie BR OSN, vysvetlil šéf združenia ruských právnikov Vladimir Gruzdev.

Partner advokátskej kancelárie NSP Ilja Račkov sa domnieva, že celá iniciatíva má skôr deklaratívny charakter: „Aby všetci všetko presne pochopili.“

Rada Európy v lete uzavrela s Ukrajinou dohodu o vytvorení osobitného tribunálu, ktorý by súdil Rusko za zločin agresie proti Ukrajine. Minulý mesiac šéfka úni９nej diplomacie Kaja Kallasová uviedla, že k účasti v tomto tribunáli sa zaviazalo 25 členských štátov. EÚ poskytla na vytvorenie tribunálu desať miliónov eur, pripomenul Kommersant.

Medzinárodný trestný súd (ICC) sídliaci v Haagu v roku 2023 na ruského prezidenta Vladimira Putina vydal zatykač kvôli deportáciám ukrajinských detí do Ruska. Moskva jurisdikciu tohto súdu neuznáva. Moskva ani nesúhlasila s tým, že holandský súd v Haagu vyniesol rozsudok nad ruskými občanmi, ktorých uznal vinnými zo zostrelenia malajzijského lietadla Boeing 777 z letu MH17 nad východnou Ukrajinou v lete 2014. Moskva zodpovednosť za smrť takmer troch stoviek ľudí na palube odmieta.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie