Rusko buduje novú arktickú základňu pri hraniciach s Fínskom, varuje fínsky minister obrany

Rusko výrazne upevňuje svoje strategické postavenie na severe Európy a buduje nové vojenské zariadenia pri hranici s Fínskom. V rozhovore pre Euronews to uviedol fínsky minister obrany Antti Häkkänen. Podľa neho je Arktída „kľúčová“ pre obranu celého európskeho kontinentu.

Kľúčový význam Kolského polostrova

Häkkänen upozornil, že väčšina ruských strategických kapacít je sústredená na Kolskom polostrove. Ide o oblasť na severozápade Ruska s rozlohou približne 100-tisíc kilometrov štvorcových. Nachádzajú sa tam jadrové ponorky, bombardéry dlhého doletu aj ďalšie prvky strategického arzenálu.

Podľa fínskeho ministra Rusko buduje nové vojenské zariadenia pozdĺž spoločnej hranice. Situáciu prirovnal k obdobiu studenej vojny, keď bol sever Európy silne militarizovaný. „Bolo by múdre pozorne sledovať Arktídu a budovať vlastné arktické kapacity na odstrašenie,“ zdôraznil.

Európske financovanie obrany

Fínsko spolu s ďalšími členskými štátmi požiadalo o podporu z obranného úverového programu EÚ vo výške 150 miliárd eur. Žiadosť Helsínk o jednu miliardu eur podľa Euronews už schválila Európska komisia. Prostriedky majú smerovať najmä do pozemných síl, obrnených vozidiel a bezpilotných systémov.

Helsinki minulý rok spustili rozsiahlu reformu pozemnej obrany s horizontom do roku 2035. Plán počíta s modernizáciou infraštruktúry, posilnením útočných schopností a rozvojom dronových technológií. Dôležitým prvkom je aj väčšia materiálová sebestačnosť v krízových situáciách.

NATO sa vracia na ďaleký sever

Fínsko vstúpilo do Severoatlantickej aliancie po ruskej invázii na Ukrajinu. Toto historické  rozhodnutie, ktoré zásadne zmenilo bezpečnostnú mapu regiónu. Häkkänen privítal obnovené obranné plánovanie NATO na severe vrátane operácie „Arktická stáž“ (Arctic Sentry). Zároveň však poznamenal, že bezpečnosť Arktídy mala byť prioritou už dávno.

Fínske ozbrojené sily sú podľa ministra „plne arktické“ a pripravené zdieľať svoje skúsenosti so spojencami. Helsinki dlhodobo budujú obranu prispôsobenú extrémnym klimatickým podmienkam. Cieľom je lepšia ochrana severného krídla Aliancie.

zdroj: Facebook/HM Armed Forces

Potrebuje Európa Spojené štáty?

Häkkänen zdôraznil, že Európa si z vojny na Ukrajine berie správne ponaučenia a posilňuje vlastnú obranu. Zároveň však otvorene priznal, že bez Spojených štátov sa zatiaľ nezaobíde. „V krátkodobom horizonte USA potrebujeme,“ povedal.

Napätie vyvolali aj výroky amerického prezidenta Donalda Trumpa o možnosti prevziať kontrolu nad Grónskom. Toto poloautonómne územie patrí Dánsku, členskému štátu NATO. Hoci sa spor následne zmiernil a začali sa rokovania, debata urýchlila diskusiu o posilnení európskeho piliera Aliancie.

Fínsky minister je presvedčený, že USA ostávajú „neochvejne oddané“ článku 5 o kolektívnej obrane. Podpora Washingtonu je podľa neho zásadná aj v oblasti jadrového odstrašenia. Hoci Francúzsko a Spojené kráľovstvo ponúkajú rozšírenie svojich kapacít, nemôže to nahradiť americký jadrový dáždnik – „to teraz nie je otázka“, uzavrel.

Podľa fínskeho ministra je potrebné podporiť, aby sa Ukrajina významne podieľala na európskom obrannom priemysle, a to predovšetkým na vývoji a výrobe dronov, píše ČTK. EÚ podľa neho musí urobiť kroky, ktoré umožnia členským štátom vytvárať spoločné projekty s ukrajinskými firmami v tomto odvetví. 

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta