Rusko chce „resetovať“ NATO k hraniciam z roku 1997. Ultimátum sa priamo týka bezpečnosti Slovenska

  • Moskva pri rokovaniach o Ukrajine opäť otvára tému hraníc NATO z roku 1997
  • Ide o požiadavku, ktorá neovplyvňuje len Ukrajinu, ale aj bezpečnostné postavenie Slovenska
lavrov putin
  • Moskva pri rokovaniach o Ukrajine opäť otvára tému hraníc NATO z roku 1997
  • Ide o požiadavku, ktorá neovplyvňuje len Ukrajinu, ale aj bezpečnostné postavenie Slovenska
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Rusko v rokovaniach o Ukrajine opäť otvára starú, no strategicky zásadnú požiadavku. Podľa analýzy Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), ktorú citoval portál Mezha, ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov 11. decembra signalizoval odmietnutie viacerých bodov amerického mierového návrhu a zároveň posunul ruské podmienky smerom k bezpečnostnému „resetu“ celej Európy.

Kľúčová je najmä požiadavka, aby sa NATO neobmedzilo len na zastavenie ďalšieho rozširovania, ale aby sa „vrátilo“ k hraniciam spred roku 1997.

Lavrov a návrat k roku 1997 ako podmienka

ISW podľa Mezha vyhodnotil Lavrovove vyjadrenia tak, že Moskva nechce prijať pôvodný rámec amerického plánu a bude žiadať ďalšie úpravy, ak by s ním Kyjev súhlasil. V prehľade odmietnutých bodov sa objavuje aj požiadavka, aby aliancia prestala s rozširovaním.

Rusko však podľa tejto analýzy tlačí ďalej, smerom k ambícii „vrátiť NATO“ do podoby spred roku 1997. V texte zaznieva aj priamo formulované varovanie ISW, že Lavrov opiera svoju líniu o ruské ultimáta z decembra 2021, ktoré by mohli podkopať základy súčasnej aliancie, najmä cez obmedzenie rozmiestňovania síl či systémov v štátoch, ktoré vstúpili po roku 1997.

„Lavrovove vyhlásenia z 11. decembra naznačujú, že Kremeľ nechce prijať počiatočný 28-bodový mierový plán a namiesto toho bude požadovať ďalšie zmeny,“ citoval Mezha ISW.

Mierový plán a rozdielne ciele Washingtonu, Kyjeva a Moskvy

Televízia Deutsche Welle opisuje, že americký prezident Donald Trump je podľa Bieleho domu „mimoriadne frustrovaný“ postojmi oboch strán. Hovorkyňa Karoline Leavittová uviedla, že „nechce ďalšie reči, chce činy“ a chce ukončenie vojny. Zároveň DW sumarizuje, že Ukrajina trvá na bezpečnostných garanciách USA a Európy, odmieta územné ústupky a spor sa vedie aj o kontrolu Záporožskej jadrovej elektrárne.

Zelenskyj podľa DW upozornil, že tlak na zásadné územné ústupky vníma ako neprijateľný a že o prípadných kompromisoch by mala rozhodnúť verejnosť. „Verím, že ľudia na Ukrajine odpovedia na túto otázku,“ citovala ho DW, keď hovoril o potrebe mandátu cez voľby alebo referendum.

Na ruskej strane DW opisuje pokračujúcu líniu, podľa ktorej musí byť vyriešená „koreňová príčina“ konfliktu a prímerie podmieňuje stiahnutím ukrajinských síl. Z pohľadu Slovenska je dôležité, že v rovnakom balíku ruských požiadaviek zostáva aj odpor voči rozširovaniu NATO, ktorý sa v analýzach posúva až k téme roku 1997.

Prečo je „hranica NATO 1997“ problém aj pre Slovensko

Požiadavka návratu k usporiadaniu spred roku 1997 nie je len rétorická skratka. V logike, ktorú popisuje Mezha cez ISW, ide o návrat k pravidlám, ktoré by obmedzili aliančné kapacity v štátoch, ktoré vstúpili do NATO po roku 1997. To sa dotýka aj Slovenska ako člena východného krídla, pretože otázka prítomnosti, rozmiestnenia a spolupráce v rámci aliancie sa stáva predmetom „veľkého obchodu“ v mierových rokovaniach.

Navyše DW upozorňuje, že Európa a NATO vnímajú Rusko ako urgentnú bezpečnostnú hrozbu. Generálny tajomník NATO Mark Rutte v Berlíne varoval, že aliancia je ďalším cieľom Ruska. „Sme ďalším cieľom Ruska… čas konať je teraz,“ citovala DW jeho slová.

Čo to mení v slovenskej zahraničnej politike

Z uvedených zdrojov vyplýva, že rokovania sa netočia iba okolo línie kontaktu na Ukrajine, ale aj okolo budúcej architektúry bezpečnosti v Európe. Ak Rusko viaže „udržateľný mier“ na obmedzenie NATO v krajinách prijatých po roku 1997, posúva tým debatu na úroveň, kde sa priamo stretávajú záujmy USA, európskych spojencov a bezpečnosť štátov ako Slovensko.

Pre Slovensko to znamená, že akékoľvek kompromisy formulované ako „záruky pre Rusko“ môžu mať vedľajší efekt v podobe tlaku na aliančné nastavenia vo východnej časti Európy. V situácii, keď podľa DW Washington tlačí na rýchly koniec vojny a zároveň je „extrémne frustrovaný“ vyjednávaním, rastie význam toho, ako jasne budú európski spojenci artikulovať, čo je ešte prijateľné a čo už zasahuje do ich vlastnej bezpečnosti.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie

Zdroje: Mezha, DW

Najnovšie videá

Trendové videá