Rusko chce rozdeliť Európu, vyhlásil Zelenskyj. Krajiny musia teraz konať spoločne
- Rusko podľa prezidenta Zelenského neprestane útočiť
- Európa musí ukázať silu a jednotu, tvrdí dánska premiérka
- Rusko je hrozbou pre všetkých, tvrdí
- Rusko podľa prezidenta Zelenského neprestane útočiť
- Európa musí ukázať silu a jednotu, tvrdí dánska premiérka
- Rusko je hrozbou pre všetkých, tvrdí
Rusko chce eskalovať vojnu a rozdeliť Európu, uviedol na úvod summitu Európskeho politického spoločenstva v Kodani ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Reagoval okrem iného na nedávne narušenia európskeho vzdušného priestoru, ktoré sú pripisované Rusku.
Európa podľa Zelenského musí robiť pravý opak, ako Moskva očakáva, teda konať spoločne a rozhodne. Rusko nie je hrozbou len pre Ukrajinu, ale pre nás všetkých, zdôraznila dánska premiérka Mette Frederiksenová, ktorá stretnutie organizuje.
Dánska premiérka: Vojna nie je len o Ukrajine, ide o celú Európu
„Rusko pokračuje vo svojich brutálnych útokoch na Ukrajinu a všetkým musí byť jasné, že neprestane, kým k tomu nebude donútené,“ povedala v úvodnom vyhlásení pred európskymi lídrami Frederiksenová. Európa podľa nej musí byť silná, aby ukázala, že „vojna proti nám je nemysliteľná“.
Dánska premiérka zdôraznila, že Ukrajina bojuje aj za európsku bezpečnosť a bráni všetkých Európanov, preto si zaslúži vytrvalú podporu. „Pre niektorých je ruská hrozba veľmi jasná, veľmi prítomná, pre niektorých je stále ďaleko, ale nikto nesmie byť naivný. Táto vojna nie je o Ukrajine, je o Európe, o našich hodnotách a slobodách,“ vyhlásila Frederiksenová, ktorá pri rokovacom stole v Kodani sedí vedľa Zelenského.
„To, čo robíme na Ukrajine, nie je charita, je to priama obrana nášho kontinentu,“ dodala s tým, že je potrebné posilniť Ukrajinu a zároveň vyvinúť väčší tlak na Rusko. Čoraz intenzívnejšie sú podľa Frederiksenovej aj ruské hybridné hrozby.
„Raz sú to vojenské drony, inokedy migranti na hraniciach, útoky na kritickú infraštruktúru, rozsievanie dezinformácií či snahy ovplyvniť demokratické voľby,“ vymenovala šéfka dánskej vlády. Politici by podľa nej však mali svojim občanom pomôcť zabezpečiť aj ekonomickú bezpečnosť, napríklad pracovné miesta či dostupné bývanie, a uľahčiť im v každodenných ťažkostiach.
„Musíme budovať aj ekonomicky silnejšiu Európu,“ dodala. Za ďalšiu dôležitú tému označila boj s nelegálnou migráciou. Nedávne narušenia európskeho vzdušného priestoru Ruskom a nasadenie ruských dronov v Poľsku podľa ukrajinského prezidenta ukazujú, že sa niečo podobné môže stať kdekoľvek v Európe.
Zelenskyj varuje: Rusko ohrozuje celú Európu, nie len Ukrajinu
„Incidenty s dronmi v celej Európe jasne ukazujú, že Rusko je pripravené vojnu eskalovať a že sa nikdy nejednalo len o Ukrajinu,“ povedal Zelenskyj európskym lídrom na summite EPS v Kodani. Poznamenal, že Ukrajina má kvôli vojne bohaté skúsenosti s bojom proti dronom. „Sme pripravení Dánsku aj ďalším krajinám pomôcť,“ povedal.
Rusko má podľa Zelenského stále zdroje potrebné na to, aby vo vojne pokračovalo, aj preto treba vyvinúť na Moskvu ďalší tlak. Konkrétne hovoril o potrebe zasiahnuť proti tankerom s ropou z takzvanej ruskej tieňovej flotily, ako sú označované zahraničné plavidlá, ktoré prepravujú ruské ropné produkty a s pomocou ktorých Moskva obchádza exportné obmedzenia.
„Je potrebné tiež podporiť výzvu amerického prezidenta Donalda Trumpa a prestať kupovať ruskú ropu a plyn,“ dodal s tým, že tejto výzve by malo pozorne načúvať „najmä Maďarsko“. Práve Budapešť a Bratislava majú dlhodobo námietky proti postupu EÚ ohľadom ukončenia energetického dovozu z Ruska. Európska komisia navrhla prestať do roku 2027 dovážať všetky ruské energie.
Zelenskyj zdôraznil, že Ukrajina, ale aj Moldavsko či krajiny západného Balkánu naďalej usilujú o členstvo v EÚ a že je potrebné, aby v tomto ohľade „bolo v prístupovom procese dosiahnuté určitý pokrok“. „Sme pripravení otvoriť prvý klaster,“ dodal ukrajinský prezident s odvolaním sa na súbory, ktoré pri vyjednávaní vždy zahŕňajú niekoľko tematických prístupových kapitol.
Predseda Európskej rady António Costa sa usiluje o prelomenie súčasnej patovej situácie ohľadom potenciálneho členstva Ukrajiny a Moldavska v EÚ. Existujúce pravidlá vyžadujú, aby každú fázu prístupového procesu podporilo všetkých 27 krajín EÚ jednomyseľne, Costa by chcel ale presadiť možnosť schválenia len kvalifikovanou väčšinou štátov, a tak obísť terajšie veto maďarského premiéra Viktora Orbána.
Predseda únijných summitov svoj návrh predstavil v stredu na neformálnom summite EÚ v Kodani a „počiatočná spätná väzba bola konštruktívna s výnimkou Maďarska, ktoré vyjadrilo nesúhlas“, nechal sa počuť únijný zdroj.
Oficiálny začiatok prístupových rozhovorov s Ukrajinou aj s Moldavskom bol dojednaný už v prvej polovici roka 2024 za belgického predsedníctva. Varšava dúfala, že sa počas poľského predsedníctva v tohtoročnom prvom polroku podarí otvoriť úvodné kapitoly týchto rokovaní, no tak sa nestalo a patová situácia trvá.
Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality