Rusko chce vypovedať dohovor proti mučeniu. Kontroverzný návrh podal Putin

Ruský prezident Vladimir Putin predložil do Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, návrh zákona o vypovedaní Európskej konvencie o zabránení mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. 

V pondelok o tom informoval spravodajský web Rádio Sloboda (RFE/RL), píše TASR.

Odstúpenie od konvencie a dôsledky

Rusko tento dohovor podpísalo v roku 1996 a o dva roky neskôr preň nadobudol platnosť. Od dohovoru odstúpilo v roku 2022. Po vypovedaní dohovoru už Rusko nebude povinné vpúšťať medzinárodných inšpektorov do svojich väzníc a sťažnosti ruských väzňov adresované Európskemu výboru na zabránenie mučeniu sa už nebudú posudzovať.

Argumenty Kremľa

V dôvodovej správe k Putinom predloženému návrhu zákona sa uvádza, že Rusko od roku 2023 nemá v Európskom výbore na predchádzanie mučeniu (CPT) žiadneho zástupcu, pretože Rada Európy zablokovala proces voľby nového člena z Ruska.

V dokumente určenom pre Štátnu dumu sa píše, že žiadosti Ruska o obnovenie jeho zastúpenia zostali nevypočuté, a to aj napriek princípu spolupráce zakotvenom v Európskom dohovore.

Ruská strana považuje tento prístup za diskriminačný: podľa nej sa takto porušuje nielen právo Ruska na zastúpenie v CPT, ale narúša sa aj mechanizmus vzájomného monitorovania dodržiavania medzinárodných záväzkov v oblasti ochrany pred mučením a iným neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestaním.

Vojna a medzinárodný kontext

Diskusia o prístupe Ruska k ľudským právam prichádza v čase, keď vojna na Ukrajine vyvoláva široké geopolitické napätie. Ako sme ťa informovali, v máji sa odohrala najväčšia výmena vojnových zajatcov od začiatku konfliktu. Na slobodu sa dostalo približne tisíc ľudí z oboch strán, no rodiny viacerých stále márne čakajú na návrat svojich blízkych.

„Súčasťou poslednej výmeny neboli žiadni bojovníci pluku Azov,“ upozornil veliteľ Národnej gardy Denys Prokopenko s tým, že nie všetci väzni sa dostali na zoznamy výmen.

Podobne to vníma aj ukrajinský novinár Stanislav Asejev. Ten bol v minulosti väznený v nechválne známej donbaskej väznici Izolácia.

„Zoznam rukojemníkov, ktorý som v januári 2020 odovzdal prezidentovi Zelenskému, zostal len zoznamom,“ uviedol. Viacerí väzni, vrátane civilistov a politických väzňov, tak zostávajú na okupovaných územiach v neistote.

Továreň na mučenie a spor o zodpovednosť

Zariadenie Izolácia, nachádzajúce sa v areáli bývalého závodu na výrobu izolácií v Donecku, ovládli proruské sily v roku 2014 a premenili ho na väznicu a mučiareň. Asejev tam strávil 28 mesiacov, pričom spomínal na neľudské podmienky, psychický teror, znásilnenia i mučenie elektrinou.

„Išlo o miesto, ktoré sa podobalo koncentračnému táboru, kde bolo na dennom poriadku mučenie, ponižovanie, znásilňovanie a nútená ťažká fyzická práca,“ povedal pre Harvard International Review.

Najbrutálnejšou formou týrania bolo elektrické mučenie. Obete – vyzlečené donaha, spútané a poliate vodou – boli napájané na elektrický prúd pomocou poľného telefónu. Takéto praktiky sa vykonávali bez ohľadu na vek či pohlavie. Spolu s psychologickým nátlakom, nepretržitým dohľadom a zákazom zhasnúť svetlo v noci tvorili premyslený systém, ktorého cieľom bolo postupne zlomiť ľudskú dôstojnosť.

Svedectvá bývalých väzňov hovoria aj o nútenej práci, odmietaní základnej zdravotnej starostlivosti a úplnom odrezaní od vonkajšieho sveta. Mnohí zadržaní zostávali v týchto podmienkach celé roky – bez prístupu k spravodlivému súdu či právnemu zastúpeniu.

Za zločiny spáchané v tejto väznici bol minulý rok v Kyjeve odsúdený jej bývalý veliteľ Denis Kulikovskij. Ten podľa svedkov osobne riadil výsluchy a mučenie väzňov. Napriek tomu ostáva osud desiatok unesených Ukrajincov nejasný.

„Niet pochýb, že pre Rusko títo ľudia nič neznamenajú. Kľúčová otázka však znie, či niečo znamenajú pre svoj vlastný štát,“ uzatvára Asejev.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta