Rusko má byť ochotné odovzdať malé časti troch ukrajinských regiónov za mierovú dohodu, tvrdí zdroj Reuters

V doteraz najpodrobnejšej výpovedi ruskej strany o Putinovej ponuke agentúra Reuters načrtla, čo by Kremeľ rád videl v možnej mierovej dohode o ukončení vojny a priniesla detaily z rokovaní medzi americkou a ruskou stranou. 

Ruský prezident sa v piatok stretol s Donaldom Trumpom na Aljaške na prvom summite Rusko-USA za viac ako štyri roky. Takmer celé trojhodinové neverejné stretnutie strávil diskusiou o tom, ako by mohol vyzerať kompromis o Ukrajine, uviedli zdroje Reuters, ktoré si vyžiadali anonymitu pre citlivosť témy. Ani jeden z lídrov však neuviedol podrobnosti, o ktorých diskutovali.

Zdroje Reuters. Putin urobil kompromis v územných požiadavkách

Podľa troch zdrojov oboznámených s rokovaniami Putin v novom návrhu v podstate urobil kompromis v územných požiadavkách, ktoré predložil v júni 2024. Vyžadovali, aby Kyjev odstúpil celú časť štyroch oblastí, ktoré si Moskva nárokuje ako súčasť Ruska. Doneck a Luhansk na východe Ukrajiny , ktoré tvoria Donbas, a Cherson a Záporožie na juhu.

Na oplátku je Rusko ochotné zastaviť frontové línie v Záporoží a Chersone a dokonca odovzdať menšie časti okupovaných území späť Ukrajine.

Moskva má byť ochotná odovzdať malé územia

Podľa odhadov USA a údajov z otvorených zdrojov Rusko kontroluje približne 88 % Donbasu a 73 % Záporožia a Chersonu. Informuje Reuters.

Zdroje uviedli, že Moskva je tiež ochotná odovzdať malé časti Charkovskej, Sumskej a Dnepropetrovskej oblasti Ukrajiny, ktoré kontroluje, ako súčasť možnej dohody.

Briti: Dobytie Ukrajiny by Rusku trvalo 4,4 roka. Kyjev by prišiel výmenou územia za mier o najsilnejšie pevnosti

Ďalšie požiadavky Ruska

Zdroje uviedli, že Putin sa tiež drží svojich predchádzajúcich požiadaviek, aby sa Ukrajina vzdala svojich ambícií v NATO, a aby vojenská aliancia vedená USA prijala právne záväzný záväzok, že sa nebude ďalej rozširovať na východ. Tiež chce, aby sa obmedzila ukrajinská armáda, a že na Ukrajinu neboli  nasadené žiadne západné jednotky ako súčasť mierových síl.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí sa k návrhom bezprostredne nevyjadrilo. Prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane odmietol myšlienku stiahnutia sa z medzinárodne uznaného ukrajinského územia ako súčasť dohody. Vyhlásil, že priemyselný región Donbas slúži ako pevnosť, ktorá brzdí ruský postup hlbšie na Ukrajinu.

„Ak hovoríme o jednoduchom stiahnutí sa z východu, nemôžeme to urobiť,“ povedal novinárom v komentároch zverejnených Kyjevom vo štvrtok. „Ide o prežitie našej krajiny, čo zahŕňa najsilnejšie obranné línie.“

Vstup Ukrajiny do NATO

Vstup do NATO je podľa Reuters strategickým cieľom zakotveným v ústave krajiny a cieľom, ktorý Kyjev považuje za svoju najspoľahlivejšiu bezpečnostnú záruku. Zelenskyj povedal, že o členstve v aliancii nerozhoduje Rusko.

Doneck a ďalšie časti východnej Ukrajiny predstavujú najlepšie pripravenú obranu štátu – zákopy, tankové pasce, obranné línie. Ak by ich Ukrajina odovzdala, odovzdala by zároveň svoje najsilnejšie pevnosti.

Britské ministerstvo obrany podľa The Independent odhadlo, že Rusku by trvalo „4,4 roka“ a takmer 2 milióny obetí, kým by dobylo štyri provincie, ktoré si Putin chce nárokovať.

Bližšie k mieru ako kedykoľvek predtým

Tri zdroje blízke Kremľu uviedli, že summit v aljašskom meste Anchorage priniesol najlepšiu šancu na mier od začiatku vojny, pretože prebehli konkrétne diskusie o ruských podmienkach a Putin prejavil ochotu ustúpiť. „Putin je pripravený na mier – na kompromis. Toto posolstvo bolo odovzdané Trumpovi,“ povedal jeden z ľudí.

Zdroje varovali, že Moskve nie je jasné, či bude Ukrajina pripravená vzdať sa zvyškov Donbasu.  Ak tak neurobí, vojna bude podľa nich pokračovať. Dodali, že tiež nie je jasné, či Spojené štáty vôbec uznajú ukrajinské územie, ktoré si nárokuje Rusko.

zdroj: TASR/AP

Dve možné cesty k dohode

Štvrtý zdroj uviedol, že hoci ekonomické otázky boli pre Putina druhoradé, chápe ekonomickú zraniteľnosť Ruska a rozsah úsilia potrebného na to, aby sa dostal oveľa ďalej na Ukrajinu.

Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff zohral podľa ruských zdrojov kľúčovú úlohu pri príprave nedávneho rusko-amerického summitu. Witkoff sa 6. augusta stretol s prezidentom Vladimirom Putinom v Kremli spolu s poradcom Jurijom Ušakovom. Na rokovaní mal ruský líder jasne naznačiť, že je pripravený na kompromis. Mal tiež predostrieť, aké podmienky by bol ochotný prijať pre mierovú dohodu s Ukrajinou.

Zdroje uvádzajú, že v prípade pokroku by existovali dve možné cesty, ako dohodu formalizovať. Prvou je trojstranná dohoda medzi Ruskom, Ukrajinou a Spojenými štátmi, ktorú by následne schválila Bezpečnostná rada OSN. Druhou možnosťou je obnovenie tzv. istanbulských rokovaní z roku 2022, ktoré sa skončili bez výsledku. Vtedy Moskva a Kyjev diskutovali o trvalej neutralite Ukrajiny výmenou za bezpečnostné záruky od piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN – USA, Ruska, Číny, Británie a Francúzska.

„Existujú dve možnosti: vojna alebo mier, a ak nebude mier, bude ďalšia vojna,“ povedal jeden zo zdrojov.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie