Rusko „pridáva“ nový kúsok do svojho územia: Ostrov v Kaspickom mori mení regionálnu mapu

V Kaspickom mori, najväčšej vnútrozemskej vodnej ploche sveta, vznikol nový ostrov. Ruskí vedci jeho existenciu potvrdili po tom, ako ho prvýkrát zaznamenali na satelitných snímkach v novembri 2024.

Expedícia organizovaná Širšovovým oceánologickým inštitútom Ruskej akadémie vied, spolu s Kaspickou pobočkou a štátnou prírodnou rezerváciou Astrachaň, dokázala, že ide o reálny geologický útvar, nielen dočasný nános. Nový ostrov sa nachádza približne 30 kilometrov juhozápadne od ostrova Malý Žemčužnyj, v severnej časti Kaspického mora.

Vedci síce nedokázali kvôli plytkým vodám a nepriaznivému počasiu na ostrov fyzicky vstúpiť, no pozorovania z dronu potvrdili jeho prítomnosť. Povrch ostrova je podľa vedcov „vlhká, plochá planina s piesočnatými vlnami a ryhami, pravdepodobne vytvorenými prúdením vody“. Na mieste zriadili malú oceánografickú stanicu, ktorá sleduje biohydrochémiu a dynamiku mora.

Kaspické more sa mení

Za vznik nového ostrova môže najmä dramatický pokles hladiny Kaspického mora, ktorý vedci pozorujú od začiatku 21. storočia. Medzi rokmi 2002 až 2015 klesala hladina priemerne o viac ako 6 centimetrov ročne. Od roku 2020 sa tento pokles zrýchlil – v niektorých rokoch dosiahol až 30 centimetrov.

Vedec Stepan Podoljako z inštitútu IO RAS v stanovisku uviedol, že „výskyt nových ostrovov je viazaný na cyklické kolísanie hladiny vnútrozemských vôd“ a že nové výčnelky morského dna sa objavujú, keď sa hladina výrazne zníži. Okrem klimatických vplyvov sa na zmene podieľajú aj podmorské tektonické pohyby a výpar z povrchu mora, informuje portál LiveScience.

Práve v čase maximálneho prietoku rieky Volga, hlavného prítoku Kaspického mora, ostrov len jemne vystupuje nad hladinu. No vedci očakávajú, že v období sucha bude jeho vyvýšenie viditeľnejšie. Povrch ostrova tvorí piesok a sedimenty, ktoré sa postupne spevňujú a umožňujú formovanie stabilnejších štruktúr.

Ekologické výzvy a ohrozenie druhov

Kaspické more je domovom mnohých jedinečných druhov. Medzi najohrozenejšie patria tuleň kaspický a šesť druhov jeseterov. Zmenšovanie vodnej plochy však predstavuje vážnu hrozbu pre ich biotopy.

„Tieto druhy čelia čoraz väčšiemu riziku straty životného priestoru a možnému kolapsu populácií,“ uviedol výskumný tím v oficiálnom vyhlásení. Dlhodobé klimatické trendy môžu tento stav ešte zhoršiť a ovplyvniť aj ľudskú infraštruktúru v regióne.

Napriek environmentálnym hrozbám vedci vidia aj nové možnosti. V budúcnosti by mohol ostrov slúžiť ako bezpečné hniezdisko pre migrujúce vtáky a miesto pre rozmnožovanie tuleňov. Biotopy, ktoré by sa na ostrove mohli vyvinúť, by mohli poskytnúť útočisko stovkám endemických druhov bezstavovcov a rýb.

Čaká sa na meno a ďalší výskum

Ostrov zatiaľ nemá meno, no vedci plánujú ďalšiu expedíciu v druhej polovici roka 2025. Po jej ukončení navrhnú oficiálny názov – buď podľa geografických znakov, alebo ako poctu osobnosti, ktorá významne prispela k vede či kultúre regiónu.

Podľa Podoljaka sa v minulosti podobné ostrovy v Kaspickom mori objavovali a opäť mizli v dôsledku kolísania hladiny. Ak súčasný trend poklesu hladiny mora bude pokračovať, nový ostrov by mohol v nasledujúcich rokoch výrazne zväčšiť svoju rozlohu. Zároveň môže nadobudnúť význam nielen ekologický, ale aj geopolitický – ako súčasť štátneho územia a objekt vedeckého záujmu.

Ako uzatvára Podoljak: „Kaspické more vždy podliehalo zmenám, no aktuálne procesy sú intenzívnejšie než v minulosti. Vznik ostrova je len jedným z prejavov meniacich sa klimatických podmienok.“

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie