Rusko vojnu s „frigidnou Európou“ nepotrebuje, tvrdí Medvedev. Varuje však pred zbraňami hromadného ničenia

Rusko nepotrebuje vojnu s nikým a Európa si ju nemôže dovoliť, napísal dnes na platforme telegram bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, ktorý v súčasnosti pôsobí ako podpredseda ruskej bezpečnostnej rady.

Konflikt je však stále možný a mohol by prerásť do vojny s použitím zbraní hromadného ničenia, uviedol Medvedev, ktorý je v posledných rokoch známy ostrými výrokmi na adresu Západu, radikálnymi vyjadreniami a opakovaným vyhrážaním sa atómovou vojnou.

Z Európy zaznievajú slová o vojne s Ruskom v nasledujúcich piatich rokoch, napísal vo svojom príspevku Medvedev a dodal, že by k nej „nemalo dôjsť“.

„Pretože je to v rozpore so záujmami našej krajiny. Rusko v princípe nepotrebuje vojnu s nikým, vrátane starej frigidnej Európy,“ napísal predstaviteľ Ruska, ktoré štvrtý rok vedie vojnu proti Ukrajine. Medvedev ďalej píše, že Rusko nemá v Európe čo získať, pričom európsku ekonomiku označuje za slabú.

Kritické slová pre Európu

Samotná Európa podľa neho vojnu s Ruskom rozpútať nemôže. „Európske krajiny sú zraniteľné a rozdelené,“ pokračuje Medvedev, ktorý označuje európskych lídrov za doslova „bezvýznamných degenerátov“ a Európanov za „väčšinou vlažných a zženštilých“. Vojna je však podľa neho stále možná. „A pri takomto konflikte existuje veľmi reálne riziko eskalácie do vojny s použitím zbraní hromadného ničenia,“ dodal Medvedev.

Rusko už štvrtý rok vedie vojnu proti susednej Ukrajine, ktorá sa agresii Moskvy bráni aj s podporou – okrem iného vo forme vojenského vybavenia – svojich západných partnerov. Európske krajiny v poslednom čase zvyšujú výdavky na obranu v obavách z rozpínavosti Ruska a tiež pre tlak Washingtonu, ktorý chce, aby Európa niesla väčší diel zodpovednosti za svoju bezpečnosť.

Niektorí západní predstavitelia pritom v uplynulých mesiacoch varovali, že Rusko sa vyzbrojuje a počas piatich rokov by mohlo byť pre Európu hrozbou alebo pripravené Európu napadnúť. V tomto duchu sa v júni vyjadril napríklad generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte alebo v júli náčelník francúzskeho generálneho štábu Thierry Burkhard.

Ruské drony prelietavajú hranice

V posledných týždňoch niekoľko krajín NATO hlásilo, že ruské drony alebo stíhačky narušili ich vzdušný priestor. Poľsko 10. septembra zaznamenalo dve desiatky prípadov narušenia svojho vzdušného priestoru ruskými dronmi, z ktorých niektoré spoločne so spojencami zostrelilo, Rumunsko následne informovalo, že do jeho vzdušného priestoru prenikol ruský dron, a pred niekoľkými dňami Estónsko oznámilo, že jeho vzdušný priestor narušili tri ruské stíhačky.

NATO na prienik ruských dronov do Poľska reagovalo oznámením, že posilňuje ochranu hraníc svojho východného krídla. Ruské ministerstvo obrany prienik dronov do Poľska nepoprelo, tvrdilo však, že nešlo o úmysel, ani o útok. Narušenie estónskeho vzdušného priestoru Moskva poprela.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie