Rusko vysiela varovné signály ďalšej krajine: V dokumente používa rovnaké slová ako pred inváziou na Ukrajinu

Ruskí politickí lídri sa ani netaja tým, že Ruská Federácia sa snaží znovu presadiť svoj vplyv v regiónoch, ktoré v minulosti patrili do jej mocenskej sféry v Európe. V súčasnosti tieto snahy prebiehajú najmä menej nápadnými formami, typickými pre hybridné pôsobenie, pričom výrazná časť aktivít sa odohráva v kybernetickom a informačnom priestore, píše web tvnoviny.sk. 

Moldavsko sa čoraz viac prikláňa k podpore neona*istických ideológií a rasovej diskriminácie, píše sa v ruskom dokumente

Avšak reálna je aj hrozba vojenského napadnutia ďalšej krajiny, agresívne sa Rusko dlhodobo vyjadruje smerom k malému východoeurópskemu štátu, ktorý leží medzi Rumunskom a Ukrajinou – Moldavsku. Ten nie je členom NATO ani Európskej únie, hoci prejavuje túžbu po integrácii do západných bezpečnostných štruktúr. 

Krajina s 2,4 miliónmi obyvateľov je jedným z hlavných bojísk medzi proeurópskymi a proruskými silami a pozornosť aktuálne vzbudil oficiálny dokument ruského rezortu zahraničných vecí, ktorý bol rozoslaný všetkým ruským veľvyslanectvám po celom svete.

V správe sa píše o postoji Kremľa k zaobchádzaniu s etnickými Rusmi v rôznych krajinách. Jej obsah je znepokojujúci pre Moldavskú republiku, ale aj Rumunsko, informuje spravodajský portál Onet.pl. 

„Moldavsko sa čoraz viac prikláňa k podpore neona*istických ideológií a rasovej diskriminácie. Neochvejný proeurópsky kurz moldavských úradov na čele s (prezidentkou) Maiou Sanduovou znamená úplné prerušenie historických a kultúrnych väzieb s Ruskom. Západ využíva udalosti na Ukrajine a pokračuje v pretrvávajúcich pokusoch vtiahnuť Moldavsko do koalície zarytých rusofóbov. Odsúdením ruskej špeciálnej operácie a požiadavkou na zastavenie nepriateľských akcií sa moldavské úrady slovne zaviazali k európskej integrácii a ústavnej neutralite. V skutočnosti sa však nastoľuje totalitný režim,“ píše sa v správe.

Podľa portálu Onet.pl Kremeľ v tejto správe používa veľmi podobný jazyk, aký používal pred inváziou na Ukrajinu. 434-stranový dokument tak vzbudil podozrenie, že by mohol slúžiť ako nástroj na legitimizáciu prípadnej agresie voči Moldavsku. 

Putinova propagandistka: Moldavsko sa pripravuje stať sa ďalšou Ukrajinou

Ako sme informovali v júli tohto roku hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová tvrdila, že Západ sa snaží vtiahnuť Moldavsko do vojenských štruktúr, pričom túto východoeurópsku krajinu prirovnala k „novej Ukrajine“, písal o tom spravodajský server Onet.pl.

Zacharovová zároveň uviedla, že moldavské ozbrojené sily sa v priebehu roka 2024 zapojili približne do tridsiatich spoločných cvičení s NATO. Podľa nej to má svedčiť o tom, že Moldavsko sa pripravuje na postavenie takzvaného frontového štátu.

Podľa jej vyjadrení majú tieto kroky viesť k vytvoreniu podmienok na militarizáciu krajiny, ktorá by bola výhodná predovšetkým pre Severoatlantickú alianciu.

„Prečo toto všetko? Odpoveď je zrejmá: Moldavsko sa pripravuje stať sa ‚ďalšou Ukrajinou’,“ povedala Putinova propagandistka.
Jej slová v kontexte narastajúceho geopolitického napätia môžu otvárať diskusiu o možnom vojenskom zásahu Ruskej federácie voči Moldavsku.

Kritické vyjadrenia na adresu tejto krajiny zazneli už skôr aj zo strany ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova.
Ten v roku 2023 tvrdil, že Západ vedie proti Rusku hybridnú vojnu a ako jej potenciálny ďalší cieľ označil práve Moldavsko. Európsku úniu pritom opísal ako „agresívny geopolitický nástroj“. Lavrov zároveň vyhlásil, že Moldavsko je podľa jeho názoru predurčené stať sa ďalšou obeťou hybridného konfliktu, za ktorý Moskva obviňuje západné štáty.

Moldavská prezidentka Maia Sanduová, známa svojou proeurópskou orientáciou, tieto tvrdenia rázne odmieta. Zároveň upozorňuje na prebiehajúce dezinformačné kampane, ktorých cieľom má byť podľa nej oslabenie dôvery obyvateľov a postupné získanie vplyvu nad krajinou.

NOVÝ PRIESKUM: Smer sa stabilizoval, Hlas ďalej klesá. Voľby by vyhrala táto strana

Rusi získali strategické bombardéry Tu-160M

Ruské letectvo tento týždeň získalo dva strategické bombardéry Tu-160M, oznámil minister obrany Andrej Belousov. Informáciu potvrdili aj štátne médiá, avšak nezverejnili, či ide o úplne nové stroje, alebo o modernizované verzie. TASR o tom informuje na základe správ agentúry TASS a webu armyrecognition.com.

Na štvrtkovej (18.12.) tlačovej konferencii pre zahraničných vojenských atašé náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov uviedol, že podiel moderných zbraní v rámci strategických jadrových síl dosahuje 92 percent, pričom do tohto čísla sú započítané aj spomínané bombardéry.

„Tento rok sa k strategickým jadrovým silám námorníctva pripojila nová jadrová ponorka projektu Borej-A Knieža Požarsky. Dodávky modernizovaných strategických raketových lietadiel Tu-160M ​​strategickým jadrovým silám pokračovali. Lietadlá Tu-160 a Tu-95MS, ktoré sú v súčasnosti v prevádzke, sa modernizujú a vybavujú výkonnejšími motormi a novým palubným vybavením a rozširuje sa aj sortiment zbraní odpaľovaných zo vzduchu,“ dodal Gerasimov.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality